Únor 2010

Odlet

10. února 2010 v 11:35 | :) |  - Milovaná krajina -
Náročný deň... Plný nových a skvelých zážitkov :-) Všetko to bolo celé narýchlo a vlastne to, že som naozaj v Írsku som si uvedomila asi až večer na hosteli :D
Týždeň mi začal dvoma skúškami, deň prestávka a ďalšia skúška.. Samozrejme na všetkých som bola dokonalo nervózna.. Najprv ma profák presadil priamo pred neho. A na skúšku som sa učila asi tak že jedno prečítanie deň pred tým.. No čo by vám napadlo? Dokonalý trapas.. Uvidí všetko, čo neviem(a toho ako som si myslela bolo veľa).. No a potom ešte aj osobný pohovor s tým istým učiteľom.. Super vyhliadka :D Na ďalšiu skúšku som sa učila len odpovede na otázky, ktoré boli na predchádzajúcom teste.. To bola sranda, keď učiteľka začala, že má dve varianty a nevie, ktorú nám má dať!
Nadchádzajúci deň už mal byť deň môjho odletu.. A čo ma čakalo ráno? Ďalšia skúška! :D Našťastie som preliezla zo všetkého :-) Doma ešte zabaliť nachystané veci... Znervóznieť pretože môj brat ohlásil zápchy na diaľniciach a uvažovať nad taxíkom v tom frmole.. Neustále telefonovať s kamoškou, aby sme sa zosúladili a stihli aj let.. Katastrofa!
(ďalšie fotky však už sú z netu, bo my sme všade boli v noci a z auta sa blbo fotí..)
Nakoniec sme sa odviezli taxíkom a keďže nás žiadna zápcha nestretla boli sme tam o skoro dve hodiny skôr! Tak sme si pokecali, kúpili si nejakú tu minerálku a Margot až sme sa dostali do Duty Free Zone.. Bratislavské letisko je úplne maličké, takže u nás je to jeden obchod so všetkým, novinový stánok a jedna kaviareň... Ale máme tam aj krásny maličký domček pre malé deti na hranie! :-) S kamoškou sme sa tam chceli odfotiť, ale akosi jej to nevyšlo do záberu...
Vďaka zlej organizácii sme sa do lietadla dostali asi o 20minút neskôr.. Išlo o môj prvý let, takže keď som prekvapene nastúpila do autobusu namiesto lietadla, kamarátka mi musela vysvetľovať, že ide o bežný postup :D Autobus nás odviezol ku lietadlu, tam nás privítali anglické letušky a my sme si už aj hľadali miesto, kde by sme sa mohli zložiť:-) Bohužiaľ všetky sedadlá pri okne už boli obsadené a tak sme si sadli ku takému staršiemu pánovi.. Zo začiatku sme tam cítili divný puch, ale potom sme si zvykli :-P
V napätí som očakávala aké to je.. to povestné lietanie.. A je to vlastne celkom vtipné :D Keď lietadlo vzlieta, celý trup začne pomaličky tlačiť dozadu, zrazu začnete cítiť tlak v hlave a žalúdok vám tlačí k zemi.. Celkom funny feeling :D Ako keď ste na kolotoči... A cítite každú zmenu smeru a všetko.. Tu sme toho bohužiaľ moc nevideli, pretože sme leteli už dosť neskoro, vlastne iba svetielka z mesta :-)
Ako som už spomínala do lietadla sme sa dostali neskôr a preto nás sprevádzalo meškanie. Pristáli sme asi o pol hodinu po plánovanom prílete a kamarátka bola strašne nervózna, lebo podľa našich hodiniek sme už zmeškali ďalší let do Belfastu. Ani jedna sme si neuvedomili, že tam je hodinový posun :D Takže hneď po vystúpení z lietadla za prudkého dažďa sme utekali z haly cez celé letisko, aby sme sa opýtali kam treba ísť na tom cudzom letisku.. Rýchlo cez kontrolu, kde si ma odchytili, pretože mám kovové pracky na topánkach a moja zubná pasta nebola zabalená v správnom type sáčku :D Kamarátka na mňa stále gúľala oči, pretože vďaka môjmu "zdržovaniu" sa nám už určite nepodarí chytiť lietadlo a tak budeme musieť stráviť noc na letisku a minúť peniaze na nové letenky.. Potom sme si na tabuli prečítali, že máme ešte hodinu čas :D Tak sa kamoška išla teda opýtať, že či je to naozaj pravda.. Obidve sme si uvedomili časový posun(oni majú o hodinu menej) a začali sa strašne smiať z toho ako nám odľahlo :-) Ešte sme si teda stihli popozerať obchody, ktorých je v Bristole neuveriteľne :-) Jeden je obrovský so sladkosťami a parfumami, ďalej je tam kníhkupectvo, drogéria, obchod pre dievčatá so sponkami a rôznymi cetkami(cestou späť som tam videla dokonalé farebné ponožky so smajlíkmi! :D), či potraviny a kaviareň. Výber je tam naozaj obdivuhodný :-) Ale všetko sme viac-menej preleteli, aby sme stihli spomínaný let(a autobus tuším :-)). Keď už sme sedeli v lietadle a ono štartovalo, vo mne sa rozlievala neuveriteľná radosť.. Ja tam vážne letím! Idem do raja, do svojej milovanej krajiny.. Domov! :-)
No vlastne domovy mám dva, Írsko je taký duchovný a Slovensko taký rodinný :-) Každopádne pomaly sa do mňa vkrádalo vedomie, že môj sen sa mi naozaj plní :-) Vedomie, že keď vystúpim z lietadla, budem na írskej pôde.. A čoskoro uvidím moje zlato :-) Kamoška zo mňa mala úplnú srandu, lebo som bola ako slepý, ktorý prvýkrát otvoril oči a uvidel svet okolo :-) Po hodine letu sa pred nami zjavili malé belfastské svetielka :-) Tie som si už musela odfotiť! Akurát vtedy nás zastihla menšia turbulencia, takže fotka je úplne rozmazaná :D Ale je to Belfast!!! :-)
Moje vzrušenie sa po pristátí dalo krájať.. Aké to bude stretnúť človeka, s ktorým si píšem už asi pol roka? Budeme si rozumieť aj z očí do očí? A zvládnem vôbec komunikovať v angličtine???
Odpovede? Skvelé! Rozhodne! A áno! :-) Môjho úžasného Íra sme stretli pred letiskom, ktoré je mimochodom veľmi maličké. Paradoxne sme prileteli o niečo skôr a tak sme ho stretli akurát na ceste do letiskovej haly. A aké bolo počasie v Írsku? Pršalo :D Aké typické však?
A strašne fúkalo... No dobre, nie až tak strašne :-) Ale išlo o počasie, ktoré skrátka čakáte, keď sa tam dostanete. Moje zlato bolo samozrejme skvelé :-) Chvíľu mi síce trvalo, kým som si uvedomila, že on naozaj stojí predo mnou, živý, zdravý a z mäsa a kostí.. Usmievavý, galantný.. Akoby sa stretol so starými priateľmi :-) Keďže bolo len čosi okolo desiatej, tak nás ešte pozval na pravé írske pivo v pravom írskom pube s pravými írskymi muzikantmi! Predtým sme sa však išli ubytovať a on nám poukazoval asi celý Belfast z auta.. Previezol nás okolo Šikmej veže v Belfaste(svietiaca!), okolo trhov(krásne), univerzitného areálu(obrovskýýý), alebo Dámy s kruhom(ktorá je strašne vysoká a preto sme videli len spodok, čomu sme moc nerozumeli teda :D).. Prešli sme okolo mnohých mnohých kostolov, či nástenných malieb.. Ja samozrejme s nosom nalepeným až na skle a zreničkami veľkými ako melóny :D Zakaždým som sa pýtala: " A čo je tamto?", "A hentá budova?", "A tam?"
Bol to pre mňa iný, no úžasný svet.. Iná a predsa tak nádherná kultúra :-) Nikde žiaden panelák.. Všade len malé tehlové domčeky s výčnelkom, ktorý som si dávno vysnívala pre posedenie pri okne s dobrou knižkou v ruke.. Dokonca tie radové domy tam vyzerajú fantasticky! Naozaj som bola unesená a stále som nedokázala uveriť.. Tak toto je moje vysnívané Írsko! Moja milovaná krajina.. A veziem sa na zadnom sedadle jaguára, ktorý patrí môjmu írskemu zlatíčku.. Žijem svoj sen.. Skvelý pocit poviem vám :-)
Po poriadnej prehliadke mesta sme skočili k jednému Albáncovi na pizzu, v celej predajni sme boli jediní živí ľudia :D Moje zlato to zacvakalo, že na uvítanie.. Hrozný chlap.. No dobre, nie je hrozný, je skvelý a celý len môj! :-P Musím však povedať, že pizzu tam robili dobrú :-)
Potom sme sa už vybrali do spomínaného írskeho baru.. The Belfast Empire :-)
V prvom rade som vôbec nečakala, že v takej budove bude bar! A ešte k tomu dvojposchodový :D My sme sa "ubytovali" na tom nižšom, kde hrali postarší muzikanti.. S Guinessom v ruke sme chvíľku postávali až sme nakoniec našli voľného fleka(menší guľatý stolček :-) ale na nebadané skúmanie cudzích kolien stačil :-P), kde sme zložili svoje kosti :-)
Už na prvý pohľad tam bolo niečo iné.. U nás by sme sa tak nezabávali.. Nenechali by sme si veci pri stole a odišli si zatrsat.. Takisto tak nekričíme :D Skrátka žilo to tam! Ľudia sa bavili, nebrali ohľad na to, čo si o nich budú myslieť ostatní, počúvali skvelú hudbu.. Pivo tieklo prúdom.. Fakt super :-)
Keď sme už pri hudbe, tak mi nedá nespomenúť kapelu.. Boli to už síce postarší páni v rokoch(čo mne teda očividne neprekáža :D), ale hrali fakt namakane.. Íri sú úžasní rockeri a bluesmani! Títo hrali práve zmes týchto dvoch štýlov, prípadne niečo na odľahčenie a vykrúcanie sa na parkete(rozumej oldies ;)) :-) Spevák, vysoký chlapík s krátkym ponny tail, mal hlas ako černoch no a vyspieval aj Plantove pišťanie.. Gitaristi si to očividne užívali a bubeníííík... Ach sladký to chlap :D Videli ste už klip ku pesničke Start Me Up od Rolling Stones? Ronnie, Keith a Mick sa tam neuveriteľne predvádzajú a vždy keď si všimnete bubeníka akoby tam ani nepatril.. Že ja som tu len kulisa, len si tak hrám, vlastne tu ani nie som(2:39 to vystihuje) :D Ale pritom vidíte ako ho to baví a užíva si tú chvíľu.. Presne tak hral aj ten bubeník tam.. Bavil sa, užíval si ako im to ide.. Fakt bola radosť sa na neho pozerať :-P
Koľko je hodín som si však uvedomila, až keď zahrali mne veľmi známu a veľmi obľúbenú Boom Boom Boom.. Názov asi nič nepovie, je to od Johna Lee Hookera.. Skvelý bluesman :-) Lenže text, no v Írsku je zakázané ho hrať pred 22:00 :D Chlapci to ani netušili, ale hneď prvý večer mi splnili ďalší sen :-)
Strašne som to chcela počuť v pravom írskom bare. Keď sme odchádzali, na parkete(tu si treba predstaviť plochu asi 3x1meter) sa už vykrúcali baby, aj dva či tri páry..
No a Guiness? V Írsku chutí inak.. Lepšie! :-) A keď vám ho správne načapuje fešný Ír.. Srdce zaplesá :-) Hlavne keď sa pena udrží až do dna :D
Keď sme odchádzali bolo už okolo jednej ráno.. Moje zlato nás odviedlo na hostel, kde sme sa rozlúčili milým objatím a chutným bonusom na dobrú noc :-) Vzali sme si fľašku(Irish cream, mňamka :-)) na uvítanie, čo nám daroval a uťahané upalovali do izby.. Izbu sme mali pre 6-tich ľudí, stena s oknom bola úžasne tehlová :-) Výhľad sme mali priamo do knižnice, čo nebolo až tak zlé(hlavne keď sme sa mali ráno obliekať;)). Okrem postelí sme tam mali menšie umývadlo, stolík, smetný kôš a 4skrinky na veci. Kúpeľňa aj WC boli pre celé poschodie spoločné, čiže občas sa tam vyskytli čakačky, ale inak to bolo fajn :-) S kamarátkou sme si vybrali postele, umyli si zuby a ja po úžasnom dni a s pomaly sa vkrádajúcim vedomím, že naozaj som vo svojej vytúženej krajine a že som tu stretla skutočne dobrého človeka, ktorý ma asi aj má trochu rád, som sladko zaspala :-)

Články by sa nemali písať za studena však? :-)

4. února 2010 v 16:16 | :) |  - Milovaná krajina -

Tak som teda späť na Slovensku.. Už asi týždeň :D Bohužiaľ hneď po návrate ma chytila taká angína že ledva rozprávam.. V Írsku sladkých 5stupňov, tu -20.. Na niečom sa to muselo odraziť však?
Čiže z môjho úžasného odskočenia si počas skúškového obdobia je jeden veľký svetlý bod tohto mesiaca :-) Predtým som stresovala so skúškami, keďže na každú som mala tak dva dni a mnohé som urobila len zázrakom.. A to myslím doslovne! :D Bola som dokonale vynervovaná a úplne som sa obávala aké to tam bude... Nielen preto, že ide o moju vysnívanú krajinu, ale aj preto, že som tam išla s nie práve najspoločenskejšou kamarátkou za veľmi roztomilým Írom :-) A práve vďaka tomuto úžasnému chlapovi som mala možnosť prežiť svoj sen :-)
Z nevinného učenia jazyka sa vyvinulo úžasné priateľstvo a teraz si už neviem predstaviť jeden deň bez neho :-) Najprv si kvôli mne nainštaloval ICQ, potom si kúpil web kameru a nakoniec mi kúpil aj letenky... Samozrejme, že som mu ich potom zaplatila, išlo skôr o nevhodný typ kreditnej karty na mojej strane. Ale aj tak je od neho zlaté, že mi to umožnil :-)
No a keďže moji rodičia ma nechceli pustiť samú, nahovorila som aj spomínanú kamarátku.. Ona však odmietala komunikovať s inou osobou ako so mnou, takže všetky jej otázky som tlmočila môjmu írskemu zlatíčku, ponúkala mu jej možné odpovede na jeho návrhy a z toho bolo.. No povedzme to tak, že prišlo aj na hádky a niekedy aj na pocit, či tam vôbec mám ísť.. Fakt som z toho bola hodne zúfalá a nesvoja. Hlavne keď som si uvedomila úžasnú írsku pohostinnosť, kamoškinu prílišnú opatrnosť a obozretnosť a vlastnú neschopnosť opýtať sa otázky, ktoré sa dotyčnému nebudú páčiť.. A tak hoci sme sa všetci snažili o čo najlepší výlet.. Boli z toho len hádky.. Do toho ešte prišli obavy všetkých kamarátov o moju osobu, čo síce bolo zlaté ale v tej chvíli to bol pre mňa len jeden z mnohých tlakov.. Aj keď teraz si vážim, že sa tak starali o moju bezpečnosť a zdravie :-)
Moje obavy na začiatku, že moje zlato si s tou kamarátkou nesadne, boli oprávnené.. No Írsko by som za nič na svete nevymenila :-) :-) :-) Jasné boli tam aj ťažké chvíle, dokonca aj menšia hádka.. No, keď som do toho šla, bola som si vedomá toho rizika. Nebyť môjho írskeho zlatíčka a jeho tlaku, aby som si splnila svoj sen.. No popravde nikdy by som sa tam inak nedostala.
Nikdy by som nespoznala krajinu svojich snov a nikdy by som si neuvedomila, že ona naozaj existuje a dokonca je lepšia ako som si ju predstavovala! :-) A nebyť ochoty tej kamarátky, naši by mi to nikdy nedovolili a ja by som- znova -nikdy neprežila svoj sen.. Takže som obom hrozne vďačná, aj keď oni si moc nerozumeli.. Ale obaja ma majú asi hodne radi, keď mi umožnili nazbierať toľko skvelých úžasných a prekrásnych zážitkov :-)