Leden 2009

Into the Wild

26. ledna 2009 v 2:52 | :) |  ...Movies...
Príbeh Christophera Johnsona McCandlessa
alias
Alexandra Supertrampa
(12.2.1968 - 18.8.1992)
Réžia: Sean Penn
Hudba: Eddie Vedder


V každom sa ukrýva menšia alebo väčšia spomienka na divokosť prírody. Tí odvážnejší sa ju neboja ukázať. Jedným z takých ľudí bol aj Chris. Rád robil veci po svojom a nebál sa splniť si svoje sny.
Miloval poéziu a rád sa túlal so svojimi obľúbenými hrdinami z knižiek Tolstého, či Londona. Dokázal privolať ich slová k akejkoľvek príležitosti...
Chrisovým snom bolo vyraziť na cesty. Jeho dokonalí rodičia by to však nikdy nedovolili. Pre nich bol život o peniazoch, predstieranej dokonalosti, prepychu a práci. Život si predstavovali pekne nalinkovaný, detstvo, škola a práca. No Chrisa to ničilo. Nechcel tak skončiť. Nechcel byť ako jeho rodičia, ktorí sa po promóciách vzali, mali deti a založili si úspešnú firmu. Často šlo len o divadielko.. Doma sa stále hádali a štvali proti sebe aj Chrisa a jeho sestru. Nútili ich vybrať si s kým by bývali, keby sa rozviedli, volali ich k ich hádkam, aby videli ako sa jeden k druhému správajú...
Chrisovi sa to hnusilo. Bolo mu zle, keď si uvedomil, že takto sa k sebe nesprávajú iba jeho rodičia.
Chcel vypadnúť, zažiť ten pocit slobody, vrátiť sa späť k prírode.
I read somewhere… how important it is in life not necessarily to be strong… but to feel strong.


Po strednej si našetril na staré ojazdené auto a vydal sa po Štátoch. V Kalifornii vyhľadal starých rodinných známych. Zistil, že poviedky rodičov o tom, ako sa do seba zamilovali a vzali sa, sú len dobre vykalkulované klamstvo maskujúce škaredú pravdu. Keď sa zamilovali, otec už bol ženatý. Dokonca aj po tom, čo sa Chris narodil, mal otec ďalšieho syna so svojou prvou ženou, Marciou, s ktorou bol stále legálne ženatý.Táto skutočnosť Chrisa s jeho sestrou predefinovala na parchantov a ich utajované jednanie mu spôsobilo bolesť akú prinášajú rezné rany, no oni si to odmietali všímať. Toto odhalenie sa dotklo podstaty Chrisovho vnímania vlastnej identity. Spôsobili, že celé jeho detstvo sa zdalo byť vymyslené.
Po dokončení vysokej školy sa zbalil a odišiel z domu. Bez jediného slova, či vysvetlenia. Všetky peniaze, čo mal, venoval charite. Z domu si zobral len to najpotrebnejšie, rozstrihal všetky doklady a vydal sa na cestu. Stopoval po celej Amerike. Stretol dvojicu starších hippíkov, dovolenkárov z Kodane, pracoval na poliach, či v rýchlom občerstvení, načierno sa prevážal vlakom, splavoval rieku a dostal sa až do Mexika.
No jeho myšlienky sa upínali ku Aljaške. Do divočiny...
The core of man's spirit comes from new experiences.
Predtým sa však spoznal so starším mužom menom Ron. Istý čas spolu pobudli a tak naučil Chrisa opracovávať kožu a mnoho ďalšieho. Často sa dlho rozprávali o živote a stali sa dobrými priateľmi. Ron chcel Chrisa adoptovať...No Aljaška nečaká...

Ron: Budeš mi chybět, až odjedeš.
Chris: Vy mne také budete chybět, Rone. Mýlíte se však, když si myslíte, že radost ze života pramení především z mezilidských vztahů. Bůh ji všechnuu umístnil všude kolem nás. Je ve všem. Je ve všem, co můžeme zažít. Stačí, když lidé změní způsob,
jakým se dívají na ty věci.
Ron: Ano, vezmu si z toho ponaučení. Ale chtěl jsem ti něco říct. Z těch drobků a kousíčků, které si dávám dohromady, z toho, co si mi říkal o své rodině, o své mámě a tátovi. Je jakási vyšší věc, kterou všichni uznáváme, a zdá se, že by ti nevadilo nazývat ji Bohem. Ale, když odpouštíš, miluješ. A když miluješ, svítí na tebe Boží světlo.

A Ron mal pravdu, Chris utekal. Pred svojimi démonmi, pred rodičmi, pred nemorálnymi aspektami spoločnosti..

V divočine našiel autobus vybavený posteľou, kamnami, stoličkou a stolom na prípravu jedla. Strávil tam celú zimu, dlhé mesiace si lovil zver, učil sa rozoznávať bylinky, vracal sa k svojim knižkám a žil svoj sen. Bol slobodný a bez záväzkov. Robil, čo chcel, kedy chcel a plnil si svoje detské predstavy o živote, zatiaľ čo jeho rodičia trpeli nevedomosťou.
Prvé mesiace na neho poštvali súkromného detektíva, no postupom času sa ich hnev otupil... Stala sa z neho iba trpká spomienka a všetko, čo cítili, bola len bolesť zo straty syna. Ich nevedomosť ich ubíjala. Chýbal im a boli by ochotní za jeho návrat dať aj všetok svoj majetok..
Už to neboli tí rodičia, akých Chris poznal, tí, proti ktorým tak usilovne bojoval.
No akonáhle si Chris prečítal túto báseň, uvedomil si, že jeho sen sa zmenil.

Zažil jsem toho hodně,
a teď si myslím, že vím,
co je potřebné k dosažení štěstí.
Poklidný život v ústraní na venkově,
s možností být užitečný lidem,
kterým není těžké udělat dobrou službu,
a kteří na to nejsou zvyklí.
A práce, o níž člověk doufá,
že může být užitečná.
Pak odpočinek, příroda, knížky, hudba, láska k bližnímu.
To je moje představa štěstí.
A pak, navrch všeho,
ty jako družka,
a možná děti.
Co více si může srdce muže přát?
Chcel sa vrátiť, žiť život presne taký, ako je v tej básni. Zamilovať sa, mať deti...
Happiness is only real when shared.
Viete ten chlapec to pochopil. Dôležitá je cesta, spôsob tej cesty a nie cieľ. Nezáleží na výsledku, ale na všetkých maličkých detailoch, z ktorých je výsledok zložený. Netreba mať viac ako potrebujeme. Stačí to málo.. Netreba zbytočne premýšľať nad možnosťami "keby", tým sa len týrame. Stači to málo, čo máme, dobrých ľudí okolo, snažiť sa pomôcť, keď to ide a tešiť sa z každodennej vyhliadky :)
Je zaujímavé ako málo času treba na to, aby sme niekoho spoznali. Alebo ako niektorí ľudia len tak preplávu cez rieku nášho života a úplne zmenia jej tok. Podľa mňa je to jeden z najúžasnejších divov tohto sveta. A presne to robil Chris, menil životy ľudí okolo vďaka svojej povahe a zásadám.
Lenže návrat do civilizácie mu zatarasila rieka. Stal sa uväzneným v divočine. Slabý, opustený, vyhladovelý... Začal rýchlo strácať na sile, pretože okolo neboli zvieratá, ktoré by mohol uloviť. Musel žiť iba z byliniek, ktoré rástli v blízkom okolí. Až nakoniec prišla osudová chyba, kedy si pomýlil lístky divokého zemiaku s lístkami jedovatej rastliny, ktorá mu spôsobila ochrnutie, problémy s rečou a neschopnosť trávenia potravy.
Vedel, že ide o jeho posledné dni. Pripravil sa. Napísal odkaz na rozlúčku, obliekol sa, ľahol si a oknom sa pozeral na jasnú modrú oblohu so slnkom vychádzajúcim spoza mrakov...
What if I were smiling and running into your arms? Would you see then what I see now?


I HAVE HAD A HAPPY LIFE AND THANK THE LORD. GOODBYE AND MAY GOD BLESS ALL!"


Padampadampampam :)

15. ledna 2009 v 18:20 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Zdravím :)
tak zasa som na chvíľku tu... Aké ste mali Vianoce? A čo Silvester? :P Na školu sa radšej nepýtam...
Ospravedlňujem sa, že sem nepíšem.. Nestíham to a mám chuť písať niečo iné.. Okrem toho cez Vianoce som si tu nechcela vylievať svoju zlú náladu.. Niežeby Vianoce boli zlé, ale bola som doma a nemala som čo robiť, znovu zavretá medzi tými 4 stenami, ako na začiatku minulého roka... Aj vďaka podobným okolnostiam, ma začali znova chytať myšlienky, že by sa maminina choroba mohla vrátiť.. Ale toto som chcela nechať v starom roku :)
Do Nového roka som vstúpila s myšlienkou na jednu skvelú kamarátku, pretože v nej mám úžasnú oporu a hoci už spolu nechodíme do školy, nestratili sme spoločnú reč ako s niektorými mojimi ďalšími bývalými spolužiakmi po odmlke v Brne a pol roku s maminou... Fakt že jej môžem povedať všetko, môžem jej veriť a viem, že sa mi pokúsi pomôcť :)
Viete až teraz som si uvedomila akú obrovskú oporu v nej mám :) Keď jej hovorím svoje fantastické sny, nesprdne ma... Nepovie, že to je nereálne.. Podporí ma :) A neurobí to preto, aby som bola spokojná, ale preto, že si vážne myslí, že to dokážem :)
Čiastočne aj kvôli svojim snom som tu čoraz menej... Hádam je to dostatočné ospravedlnenie pre moju neprítomnosť :) Ale posnažím sa aspoň raz za mesiac sa ozvať, nech viete že žijem :)
Ďalším dôvodom, prečo sem menej chodím je, že mám skúškové.. Celý január trčím nad knihami(aj keď občas sa mi podarí na chvíľku vypnúť a potom riešim cez ICQ s Johnnie francúzske Nástroje vlády :D stále mi to znie perverzne nech robím čo robím :D)...
Nechce sa mi to nejak rozkecávať, radšej by som bola, keby ste sa vy rozkecali o prázdninách v komentároch(ak by ste mali záujem o maila abo ICQ stačí povedať, bo ten kontakt bude trochen obmedzený) :) Držím vám palce vo všetkom do čoho sa pustíte :)
p.s.: Bylinko nie je zač :) Vieš že som ti to sľúbila, len ma mrzí, že sa mi to podarilo až tak neskoro... Páčia sa ti? :)