Listopad 2008

Chýbate mi...

29. listopadu 2008 v 11:54 | :) |  Nezaraditelne..

Kam patríte?

19. listopadu 2008 v 12:53 | :) |  Zaujíma ma :)
Času stále málo tak aspoň otázku položím :)
Je mrte ľudí, ktorí aby sa zapáčili iným svoj názor zamlčia a súhlasia s tým druhým, len aby nemali nejakú čiernu bodku, že nie sú za jedno. Prejavuje sa to aj tu na blogoch...
Ak s niekým nesúhlasíte, radšej nenapíšete svoj názor, alebo ho prezentujete, aj keď nie je práve rovnaký ako toho druhého? Či patríte medzi tých, ktorí sa radšej zrieknu svojho názoru?
Otázka je síce prezentovaná ako čisto blogová záležitosť, ale neurazím sa keď zabŕdnete aj mimo internetového sveta :P
No a keďže sa ponáhľam písať seminárku, ospravedlňujem sa, že to tu nezkrášli žiaden obrázok.. Možno nabudúce :)
P.S.: Bylinko ako sa ti páčil Pumpkin? :) Tiež som si ho plánovala nahrať, lenže nám zmenili nastavenia videa a tak as mi nahralo dačo iné :D Tak trochu ti preto závidím... Som rada, že si na to nezabudla :)
Želám pekný deň :)

Žijem ;)

12. listopadu 2008 v 18:19 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Dlhšiu dobu tu nič nepribudlo...
Takže by som rada oznámila, že žijem, ale akosi nezvládam písať aj na blog aj školu aj všetko naokolo :D
Čiže v skratke sa pokúsim oznámiť najnovšie novinky...
Článok, kde sa Bylinka smiala na mojom "nesťastí" je passé... Sú na to celkom slušné dôvody :P
Včera som sa stala oficiálnou členkou Autistickej galaxie :D Máme fakt úžasného cisára, ktorý využíva 90% mozgu a hovorcu/tajomníka, ktorý oproti cisárovi využíva 10% no oproti mne, obyčajnému platičovi daní využíva 40 :D Tiež máme narážača alias nárazník, ktorý na konci našej galaxie straší meňavky v karaváne, čo za nami utekajú :D Tieto meňavky vznikli z hviezdneho prachu, ktorý - tu sa naše teórie rozchádzajú - mal náš cisár na rukách, alebo ktorý vznikol z vesmírneho hrocha :D
Funkcia vesmírneho hrocha mi už uletela z pamäte... No a zdravíme sa pozdravom Zoltán! pričom z rúk vytvoríme písmeno Z :D Len sme sa ešte nedohodli, z ktorej strany je to pre koho Z...
Tak nejak to vyzerá keď sa religionisti natrepú do čajovne :D Ale bolo super :)
Ďalej som zistila, že sa to šetko sere... Pred 4 dňami sa nám posrala mraznička, takže všetko mäso mohlo ísť dokelu, páchne nám úplne celý byt a pravdepodobne budeme musieť meniť koberec v predsieni...
Dnes sa nám zasa pokazila variaca kanvica na kávu a už druhýkrát nám vyrazila poistky...
Tento mesiac musím ešte prečítať dáke knižky, hlavne Nový Zákon, čo je NEUVERITEĽNÁ nuda, ale keď musíš, tak musíš... A ešte ma čaká odovzdanie dvoch seminárok, s ktorými som ešte nezačala...
Ale na druhej strane mám nové CD AC/DC a je fakt supiš :) Akože AC/DC som nikdy nevydržala počúvať moc dlho, ale toto CD je fakt dobré :) No a okolo 13.12. k nám príde návšteva z Brazílie, bude sranda ako sa ja budem učiť na skúšky :D
Neskôr sa tu rozpíšem podrobnejšie, ale teraz na to vážne nie je čas :) Prepáčte, ale ani písať komenty na bloga nejak nestíham... Všetkých Vás moc moc pozdravujem a držím palce :) Majte sa pekne...
P.S.: Nezabudnite večer pozerať Tekvicu! (Pumpkina :))

Pumpkin

6. listopadu 2008 v 17:09 | :) |  ...Movies...
Zaujímavý názov pre film nie? :D
(v preklade tekvica)
Dávali ho nedávno na ČT2 pod Americkým nezávislým letom(takže bol v pôvodnom znení a s titulkami)... Škoda, že prvá polhodinka mi ušla, pretože ma to celkom chytilo :)
Tá Amerika to tam celkom vystihuje, ale radšej to objasním pomocou príbehu filmu..
V hlavnej úlohe Carolyn McDuffy sa objavila Christina Ricci, ktorá svoju úlohu zvládla fakt dobre :) Carolyn má ideálny život. Má priateľa, ktorý je najväčšiou športovou hviezdou na univerzite, patrí do študentského spolku s najobľúbenejšími dievčatami, stala sa kráľovnou plesu, je to úspešná študentka... Skrátka ten pravý americký sen(1., podobnosť s americkými filmami).
No ten sa začne strácať, keď si holky v spolku povedia, že chcú vyhrať pohár za pomoc v charite... Rozhodnú sa trénovať športovcov s nejakým postihnutím. Carolyn dostane na starosť Pumpkina, chlapca, ktorý je trocha zaostalý a robí mu problém chodiť..
Hrá ho strašný rošťák(aspoň podľa očí a úsmevu:P) menom Hank Harris. Pumpkinova mama sa ho snaží ochrániť pred svetom, pred dievčatami, pred šikanou, skrátka pred všetkým... Stále ho berie ako malého chalana, hoci ním už nie je.. Ide o postavu s veľmi čistým a neskazeným srdcom a hoci je "pod dohľadom" uvedomuje si všetky odtiene a farby života...
Carolyn najprv Pumpkinom pohrdá, nechápe ho.. Ale postupne zisťuje, že aj on je človek... Nájde u neho niečo, čo doteraz nepoznala: něhu, lidskost, poctivost a vnitřní čistotu, které ji hluboce citově zasáhnou. Myslím, že je jasné, že sa do neho zamiluje, aj keď si to odmietne priznať(podobnosť s typicky americkými filmami číslo 2)..
Nastanú problémy, keď jej to začnú sestry zo spolku vyčítať, keď sa o tom dozvie jej priateľ... Všetko sa to vyhrotí ešte viac počas ďalšieho plesu, kam sa vypraví aj Pumpkin... A prichádza na podobnosť s typicky americkými filmami číslo 3 - dojde k súboju medzi Carolyniným bývalým priateľom a Pumpkinom... No a kto by mal logicky vyhrať? :D Trénovaný športovec, alebo zaostalý chlapec? V rámci amerického sna je správna druhá možnosť ;)
Keď ste si toto všetko už prečítali asi vám to príde ako fakt o ničom film... Ale podľa mňa to bolo fajn :) Nie kvôli príbehu... Kvôli téme, tomu ako si hlavná postava začne uvedomovať ako sa ľudia správajú k ľuďom, ktorí sú iní a je v podstate jedno, či hovoríme o ľuďoch na vozíku alebo len náhodného a na prvý pohľad úplne normálneho okoloidúceho... To ako zisťuje, že svet nie je ideálny, ľudia nie sú čiernobiely a hlavne to koľko ústupkov voči svetu, okoliu musíme urobiť... To sa mi na tom páčilo :) Čiastočne preto, že mi tie ústupky lezú už na nervy. Kamaráti vás chcú mať takých, aby ste im vyhovovali a vy im chcete dokázať, že stojíte pri nich, no ak nie ste na rovnakej vlne, treba sa častokrát pretvarovať.. A keď to už odmietate, neostáva iné ako sa vzbúriť... Lenže na to treba odvahu, pretože ľudia bez niekoho o koho by sa mohli oprieť, sú asi jednými z najzraniteľnejších tvorov na tomto svete...
Nedokážem opísať tú tému, čo tam bola načrtnutá(aj keď len ako slabšia línia kvôli nechápavému americkému publiku a zaradeniu do kategórie romantických filmov).. Už dávnejšie som sa o to snažila v nejakom článku, ale nemyslím, že to bolo úspešné(teraz ho už ani neviem nájsť :D)..
Ten film nie je až taký úžasný, no momentálne s ním mám dačo spoločné, preto ma oslovil a nechcem naň zabudnúť :) Predsa len nezávislé filmy majú dačo do seba :) Celkovo tu bola zaujímavá kamera, ktorá sa snažila nadviazať kontakt s divákom(prišlo mi to ako nejaký videoklip, prípadne také tie staršie filmy, kde sú typické nevysvetliteľné pohľady hercov do kamery :D) a skvelá hudba(dodávala nádych retra a poetiky :))... Keby sa režisér nedržal tak extra toho klišé romantických filmov, neurobil z toho viac menej satyru a rozvinul tú myšlienku bol by to ešte úžasnejší film(hovorí moje filozofickejšie ja, ktoré by z toho vykresalo asi drámu :D), ale vzhľadom k dnešnej situácii som s ním aj takto celkom spokojná :)

Venovanie pozornosti...

1. listopadu 2008 v 16:42 | :) |  Zaujíma ma :)
Heh, toto sa vždy tak ťažko pomenúva :D No, je tu na vás ďalšia otázka...
Predtým ale krátky úvod :) Takže napadla ma už hrooozne dávno, ešte keď šla Ally McBeal a hral tam Jon Bon Jovi uja Victora :D V jednom diely prišla k Ally taká stará paní, už trochu pomätená a začala Ally vysvetlovať, že Victor je jej bývalý milenec a od Victora chcela vedieť ako je to možné, že ani o deň nezostarol... Samo, Vicoušovi to prišlo zo začiatku divné... Ale potom sa s ňou začal rozprávať, hral jej na gitaru a správal sa k nej strašne milo :)
Na konci toho dielu sa ho Ally pýtala ako to robí, že má hneď každého rád. On len mykol plecom a povedal, že je to tak jednoduchšie, ušetrí to čas.
Príde mi to hrozne fajn, bo chápete, seriály majú takú vlastnú realitu a v nej skrátka Victor na tú pani nezabudne a bude ju chodiť navštevovať, ale realita je trochu iná, či nie?
Moja otázka teda znie, keď niekoho spoznáte - je jedno akou cestou - snažíte sa si zapamätať všetko, čo dotyčný povedal(aspoň prevažnú väčšinu), abo si to začnete pamätať až keď ste si istí, že dotyčného budete stretávať pravidelne?
Kedy vám na tom druhom začne skutočne záležať?