Říjen 2008

Decembrová prestavba...

25. října 2008 v 20:00 | :) |  ~ Gallery ~
Ako som sľúbila, prichádza fotodokumentácia. Začínam s kuchyňou, ktorú sme menili ešte v dobe, kedy som bola na škole v Brne a veci, ktoré prišli neskôr sa začínali črtať v pozadí...
(ako to znie melodramaticky :D)
Bohužiaľ som nenašla v pc žiadnu fotku našej starej kuchyne, tak hádam postačí, keď poviem že sme ju mali asi 20 rokov, šuflíky prestávali fungovať a poodpadávali nám už aj nejaké dosky.. Prestavba bola proste nutná :P
Starú kuchynskú linku staval tuším ešte môj fotrík, čo bolo fakt hodne dávno... A keďže u nás už mrte dlho nebýva, chlap v rodine nie je žiaden.
Bráško sa neráta, to je domáce zvieratko - konkrétne leňochod ;)
Vedľa si môžete všimnúť typicky babské riešenia problémov v podobe suchého zipsu, aby sa neotvárali furt dvierka, taktiež neschopnosť urobiť niečo s elektrickými rozvodmi - všetko v jednej zástrčke :D
Pôvodná linka bola len pozdĺž jednej steny, čo spôsobovalo nedostatok priestoru na všetky potrebné veci.
Pri balkónových dverách sme ešte mali špajzu a bytový komín, čo nám zaberalo minimálne 1/4 steny. Aj keď tá špajza bola celkom užitočná :P
Takže sme sa s našimi rozhodli kúpiť novú, ktorá by nám viac vyhovovala a bola ešte funkčná. Namiesto učenia sa do školy som každý týždeň cestovala domov a chodila s mamkou pozerať kuchynské linky.
Som to ja ale vzorný študent čo? :P
Bohužiaľ(abo našťastie?) mám v sebe časť, ktorá sa hrozne rada hrá s takýmito vecami. Búrať, stavať, vymýšľať rôzne varianty - to je skrátka moje :)
Prvé miesto kam naše kroky pri hľadaní vhodnej linky zablúdili bolo TPD. Tam som hneď zablúdila k jednej z najdrahších liniek :D To bol môj favorit...
Ale naši mi ho odmietli kvôli cene.
A tak sme chodili stále niekam pozerať, hoci ja som rátala iba s jedným možným riešením :P Ktoré sa nakoniec aj zrealizovalo ;)
(keď sme pri tejto fotke, všimnite si to "orámovanie" tých šuflíkov... to sú tie dosky, ktoré nám spadli, čo som hore spomínala)
Nakoniec sme zistili, že TPD dávajú zľavu na linky práve v ten mesiac, v ktorý sme si ju objednali. Čiže sme mohli ísť vyberať aj umývačku riadu :D
A to je vec, ktorú si teta nevie vynachváliť :)
Aj keď asi po týždni sme zistili, že nemáme dostatok pohárov, tanierov a tak podobne, pretože keď sme dali tie, čo sme mali, do myčky, ostalo ich žalostne málo.
Mamina teda kúpila takú červenú sadu. Môj plán je prikúpiť ešte žltú, oranžovú a zelenú, ale to zasa až časom...
Vedľa môžete vidieť prvotný odpad... Všetky poličky opreté o mrazničku(všimnite si tie farebné magnetky! :D)... Musím sa pochváliť, že dole som ich dávala sama :P
Úplná šupa to bola. Až vtedy som si uvedomila, aké sú ťažké... A potom prišiel šok v podobe dverí od špajze. To bolo fakt drsné! Bo ja som fakt mierumilovný tvor, takže mi bolo blbé tie dvere vylomiť a pekne som chcela tie pánty "odskrutkovať". Lenže to nebolo také ľahké, keďže to tam bolo cca 20 rokov a zaťahoval to chlap. No na druhej strane aspoň som sa zabavila :)
Omnoho väčšiu srandu som si ale užila pri "odlupovaní" kachličiek :D Vďaka svojej šikovnosti som už vopred rátala s tým, že minimálna jedna mi padne na nohu a tak som vždy do nejakej štuchala a štuchala a keď už padala, odskočila som ako splašené kura :D Mamina sa na mne tak smiala... Skrátka to je zážitok, keď sa hrám na domáceho majstra :P
(btw ten špinavý sporák si nevšímať! hovorím, že doma žijú samé baby..)
A najlepšie je na tom to, že tetu bolia kĺby, takže ona takéto robiť nemôže, maminu vtedy tuším boleli kríže a môj bráško na to úplne sral. Výsledok - Lenka, hraj sa! :D Toto nebrať ako sťažovanie sa, ja som tomu bola rada ;)
Aj keď som sa s tým nemohla zabávať celý týždeň, keďže som cestovala do školy.. A tak sú moje spomienky iba útržkovité... A mamina s tetou sa hodne namakali...
Napríklad vedľa vidíte kúsok suti z bytového komína, ktorý sa nachádzal vedľa tej tašky. Mamina spomínala, že to bolo omnoho horšie a tú suť chodili vynášať pol dňa... Toto majú byť iba zbytky, ktoré som stihla zachytiť :)
Inak tá vanička je ešte z dôb, kedy sme s bratom boli malé deti.. Tuším nás v nej kúpavali :D
Tuto iba taká maličká ukážka ako vyzeral dotyčný bytový komín. Na obrázku to divné šedé... Heh tá vyľudnená kuchyňa vyzerá už úplne nereálne :) Teraz tam máme neuveriteľný bordel.. Človek sa tak rýchlo zabýva... Aj keď už to bude trištvrte roka, čo tú kuchyňu máme. Ten čas tak letí :)
Ale prejdime k tomu ako vyzeral zbytok bytu. Miestnosť, kde sa nachádza naša kuchyňa, musela byť úplne prázdna a tak si to odniesli zvyšné izby. Kút na sedenie sme museli celý rozobrať a preniesť do inej izby. Záclona s garny/ižou museli ísť tiež preč...
Heh teraz si uvedomujem, že už si nepamätám kam sme dali chladničku s mrazničkou... V kuchyni tuším neboli, ale vôbec neviem kam sa podeli... Záhada :D
Tak toto je nová bráškova izba. Kvôli tomu bordelu sa nemohol dostať ani do postele, čiže nejakú dobu spal u kamaráta. To bude asi dôvod prečo nám nepomáhal :D
A asi nejak podobne vyzerala aj naša obývačka :) Chudák kvet tam vzadu, ako sa k nemu nedalo dostať, tak nedostal napiť :( Ale ešte stále žije! :)
Stôl v obývke sa premenil na našu dočasnú linku, kde sa krájal chleba, robila večera, zohrievala voda na kávu abo nejaké jedlo... No kým sa k nemu niekto dostal.. :D
Akosi sme všade mali poličky, dvierka a iné časti našej novej kuchyne.
Mamina teda poprosila manžela svojej kolegyne, aby nám tú kuchynskú linku postavil, keďže k vŕtačke ma už odmietali pustiť :D
Aj keď ja by som sa s tým kľudne pohrala. Hoci vymeriavanie, pílenie a tak podobne mi asi moc nejdú... No za ten môj abstraktný výtvor by to podľa mňa stálo :D
Popravde sa im ani nedivím, že ma k tomu nepustili. Po prvé tá kuchynská linka mala fungovať a nejde o "umelecké" dielo a po druhé s mojím šťastím by som to neprežila...
Ešte na základke som chcela odrezať kúsok chleba, bo sme sa s kamoškou učili na nejakú brutálnu písomku a boli sme hladné. Akosi chlebík bol už iba maličký a mňa nenapadlo si zobrať na to držiak.
(asi si to neviete predstaviť ale neviem to opísať..)
Skončilo to tým, že som si odrezala bruško na palci pravej ruky. To bola jedna z mojich povestných skúseností s kopou vlásočníc v ľudskom tele. Neverili by ste, koľko krvi ide iba z takého prstu! :D
Myslím, že práve ste si urobili dostatočnú predstavu o mojej šikovnosti a viac to rozoberať netreba.
(aj keď aj to pokračovanie malo čosi do seba :D)
Od tejto príhody som sa od kuchyne držala poriadne ďaleko. Ale kutilské práce mám stále rada :)
No tu sa nám už začína rysovať naša kuchyňa. Tá noha tam v pravom rohu patrí tomu ujovi, ktorý nám dával dokopy novú linku ;)
Ešte sa musím ale pochváliť. Tá linka je môj výmysel! Teda mamina vymyslela, že apgrejdneme linku, ale dizajn je môj :P
Pekne som sa s tým pohrala... Za čo musím poďakovať stránke IKEI, ktorá tam má program, vďaka ktorému si môžete navrhnúť vlastnú zostavu skriniek.
Síce som nevedela, či také poličky existujú aj pri tejto našej linke, ktorá nebola z IKEI, za skúšku som predsa nič nedala :) A tak som vymyslela toto:


Keby sme mali neobmedzené financie, tak by prešiel aj môj návrh na vstavanie spotrebičov.. No myslím že aj takto je to celkom fajn :) Určite lepšie ako to bolo :)

Nebolo to až tak zlé...

19. října 2008 v 18:10 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Ako som už spomínala, tento rok pre mňa nebol ľahký... Ale aby ste si nemysleli, že sa mi stali iba tie zlé veci, musím sa pochváliť tými dobrými :) Aj keď zisťujem, že moja pamäť je na tom dosť zle, keď to sem nenapíšem hneď :D
Začneme tým, čo sem ešte pribudne(aby som na to nezabudla, tak si sem musím napísať, čo sem ešte chcem dať :D)...
Do galerky pribudnú nejaké foto z Capoeiry, z prestavby našej kuchyne(ešte pred Vianocami, ale ešte to tu nemám), z výletu do zoo, Trnavy a Brna, nejaké fotky z kútika a pár labutí, pravdepodobne dačo z korunovačných slávností(nebolo dobre vidieť), tiež venčenie kamarátkiných šteniatok a niečo z bráškovho výletu do Paríža... Toho teda je! :D Mám čo robiť. Tak ale do konca roka to hádam stihnem :D
Pomaličky teda začnem . Jedna z prvých vecí, ktorými sa chcem pochváliť, je darček od Maličkého :) Chlapec ma fakt pozná. Čiernej je tam minimálne, no bez nej by to už nebolo ono... Už som našla aj vhodné miesto, len kým tam tie poličky dorobím(osobne nie ale chápete :D) to chvíľku potrvá a tak to zatiaľ ukrývam v stole.
Potom nasledovala taká fajne dlhá prechádzka popri ramene, aj s Majkou. Veľmo príjemne strávený večer :) Zasa som chvíľu mala pocit, že sme ešte v kontakte. Škoda, že sa pomaličky vytráca, ale obaja toho máme dosť... I keď skutočnosť, že už o ňom prestávam vedieť toľko ako predtým, je zvláštna. Hehe, akurát mi volal, či večer nejdeme von. Musel cítiť, že o ňom toto píšem :D
Potom balíčkom od Elišky, tam toho bolo trocha viac, takže je logické že sa aj viac rozpíšem. Maličký nežiarli zasa prosím, ťa. Prvé čo som zbadala, bol tento úžasný vankúš! Keď som ho večer ukazovala mamine, skonštatovala aký som cvok... A potom moja pripomienka: "Kto môže povedať, že spí s celou kapelou naraz? :D", ju tak trochu dorazila... Ale fajný zážitok.. A ešte lepší je to každý večer, keď na ňom zaspávam :) Taký mňamka makkučký... No povedzte, nie sú úžasní? :P

V balíčku sa ďalej nachádzal list, na ktorý chcem odpovedať(+poslať veci, na ktoré som zabudla), ale furt nie je času... Ďalej tam bol aj náramok, ktorý mám na ruke, moc pekný ;) Aj keď je tam ružová, ale pôsobí tak teplúčko, čiže supiš pupiš :D A obrázok, ktorý mi Eliška namaľovala! :D Síce ešte neviem kam presne ho dám... Ale niečo už vymyslím :)

Poslednou položkou bola jedna úžasná taška.
Ako chápete, ohm to je moje a mať ho na taške v indiánskom štýle.. Síce ohm je hinduistický, ale hodí sa tam brutálne :D Kamarát - ten s toľkými plackami na taške - má na taške aj takúto placku, ktorú som mu hrozne závidela, no teraz bude závidieť on mne :DDosť bolo škodoradosti, on je aj tak viac na buddhizmus ako hinduizmus. Zato George Harrison by mal zo mňa radosť (z čoho som happy zasa ja :)).
Tak ako píšem s Eliškou, teda vlastne iba začnem(dúfam), si píšem aj s mojou Soccie. A od nej mi prišiel tiež milý darček - DVD John Lennon - Imagine. Ide o dokument, ktorý dávajú na HBO a ktorý vždy úspešne zmeškám. Konečne som ho videla :) Poviem vám, že to bola dosť drsná osôbka... Neviem, čo si o nej myslieť, dosť zložitý človek to bol, ale aspoň trochu bližšie som sa k nemu dostala :)Miška mi hádam odpustí, keď sem nedám obrázok toho DVD :P
Pri Beatles ešte chvíľku ostaneme. Pamätáte sa, čo som sem dávala obrázky jednej kresby Izzyho a Slasha? Kamarátka, ktorá to pre mňa nakreslila, mi nakreslila ešte aj Georga Harrisona v jeho ikonografickej póze. Má ísť o jej prvú kresbu pastelom, no podľa mňa celkom úspešnú. Vážne to žerem :)

Hmmm, čo ešte? Samozrejmeknižky Nikkiho a Slasha, bez nich to už nejde, tiež rozhovor Johna Lennona v Rolling Stone tesne po rozpade Beatles, veeeeľa mýtov(Hindské, Aztécke, Mayské, Incké, Perzské,, Etruské, Keltské) a world music(Australia, Balkán, Middle East, African Desert)... Knižku o grafológii, ku ktorej som sa ešte nedostala, ale teším sa až začnem každého otravovať, aby mi niečo napísal a potom to budem lúštiť a snažiť sa odhadnúť povahu. Tak to je asi všetko na dnes, už ma nič nenapadá... Takže ako vidíte, nemala som sa zasa až tak zle :) Našťastie si môžem povedať:



...Hang on, help is on the way, stay strong, I'm doing everything...
Hold your own, know your name and go your own way
...And everything will be fine, everything will be fine...


Užite si posledné chvíľky víkendu :)

Prvá várka odpovedí...

9. října 2008 v 22:22 | :) |  Zaujíma vás :)
Eldulik: noo zaujímalo by ma momentálne, že ako to teda máš rozhodnuté s tou výškou :) a či sa chystáš a hlavne ako nech mám predstavu ako to všetko zvládaš:)

Som rada, že niekto túto otázku položil, pretože som o tomto plánovala napísať už dlhšie :) Aby ste všetko pochopili je potrebné znovu sa odvolať na jeden článok, ktorý mi viac-menej zmenil život... Zo školy v Brne som teda odišla. Tak či tak by ma vyhodili, bo by som sa nedokázala sústrediť na učenie na skúšky popritom čo bolo dom. To bolo ešte na začiatku januára... A až do septembra to vôbec nebola prechádzka ružovou záhradou. Strašne veľa sa toho zmenilo, tak trochu aj ja. Ale o tom som nechcela :)
Mamina vravela, aby som si dala ďalšiu prihlášku na výšku, no teraz už tu. A výber bol fakt ťažký... Matfyz neprichádzal do úvahy, právničina tiež nie... Na telák som drevo a učiť nechcem.. Tak som skúsila sociálnu prácu a religionistiku. Ako som spomínala, situáciu dom som už riešila všetkými možnými spôsobmi... A všetko to do seba tak dáko zapadlo. Na začiatku roka som baštila všetko o Georgovi Harrisonovi(hoci jeho biografiu stále ešte nemám :( ale šetrím na ňu :D) - vlastne baštím ešte stále - a tak ma začalo zaujímať ako to chodí v hinduizme... Sranda, že toto východné náboženstvo mi úplne sadlo. Vďaka tomuto/týmto vplyvom som sa dostala k religionistike...
A keďže som bola dom a starala sa o maminu, padla voľba aj na sociálnu prácu. Keď sme pritom, mamka bola moc super :) Vôbec ma nenaháňala zháňať si robotu... Za toto som jej moc vďačná, bo bez nej by som asi nebola tam, kde som.
Na sociálku som sa vôbec neučila. Nebola pre mňa prioritou a tak som sa moc čudovala, keď som pri svojom mene našla "Prijatá".
S tým som teda nerátala. A moje nerátanie sa ešte viac prehĺbilo, keď som zistila, že na prijímačkách tam je aj diskusia. Takže som tam musela niečo zadreť. Šťastie, že v tej dobe som sa rozprávala s ľuďmi od Nota Bene(momentálne už to moc neplatí, aspoň odkedy sa ma jeden chlapík opýtal, či mám priateľa.. to som ešte nepredýchala teda).
A potom prišla religionistika. Neviem, čo som od toho očakávala, ale tam som to fakt chcela skúsiť. Lenže prijímačky boli z dejepisu, filozofie a náboženského prehľadu. Samo, že zošity z dejáku som už všetky vyhodila :D No našťastie mám tetu, ktorú história vážne zaujíma a tak máme doma veľa kníh s touto tématikou :)
Poviem vám, že tie prijímačky sa od seba diametrálne líšili :D Na sociálke boli samé pipky a asi jeden rocker.
So zmaľovanými barbínami si teda nemám moc čo povedať. Niekedy mi ostával rozum stáť nad tým, čo dokážu povedať. Síce mi tam študuje spolužiačka zo strednej a hovorí ako moc sa jej tam páči a ako by sa tam aj mne páčilo, ale toto nebola moja káva.
Na religionistike to zasa bol až príliš silný odvar :D Stretla som tam spolužiaka ešte zo základky, čo bola úplná sranda, bo som ho skoro nespoznala :D Ale ten dred čo mu trčal z hlavy bol super :D Spomínal ako na mňa myslel keď sa učil grécku mytológiu - ako malá som ju milovala, ešte aj Herkulesa som kvôli tomu kukala :D - čo samozrejme nezabudol nespomenúť, ale neva :D Okrem neho tam bola dosť pestrá paleta ľudí. Metláci, rockeri, na prvý pohľad pipky, potetované holky, salámisti.. A prijímačky vyzerali ako keby sa tam poznal každý s každým. Proste to nebolo len o jednotlivcovi, celkovo sme sa tam skoro všetci bavili a robili si prdel. To sa mi hrozne páčilo, celé to vyzeralo nebezpečne, ale človek sa na tom dobre bavil :)
No z týchto prijímacích pohovorov nešiel až tak dobrý pocit. Myslím ten test. Vôbec som nevedela, či sa tam dostanem. Čiže radosť z označenia "Prijatá" bola úplne obrovská :) A potom prišla dilema... Sociálka má brutál veľké uplatnenie, ale nezaujímala ma až tak. Religionistika má zasa malé uplatnenie, no fakt ma bavili tie veci okolo.. Všetci hovorili, aby som šla na tú prvú školu, hlavne kvôli uplatneniu, ale ja som si nebola istá. Asi jedine Maličký povedal, že mám ísť študovať náboženstvá, že to mu ku mne viac ide. Popravde to u mňa dosť zavážilo. Malý ma asi pozná najlepšie zo všetkých kamošov a bola som rada, že odsúhlasil moje tiché presvedčenie(teraz musí byť taký spokojný, že ho niekto niekde spomenul :D). Hoci som si nebola istá, či je to škola pre mňa.. Ale nakoniec som skončila na tých náboženstvách. Prekvapujúco :D
Nechcem to hodnotiť, chodím tam iba mesiac, ale ten mesiac bol fakt super :) Profáci sú fakt kapacity v obore a furt niekam lietajú, či hosťujú v nejakej relácii.. A spolužiaci sú tiež vtipní :D Jeden chalan má také veľké placky na taške s rehotajúcim sa - až plačúcim - smajlom a [om] (zvuk, ktorý podľa hinduistickej tradície bol počuť pri vzniku sveta), na zápise som na neho furt čumela :D To som ešte nevedela, že ide o budúceho spolužiaka :D Len som sa akosi ešte nedostala k pochváleniu tých placek... (aktualizácia: už jo :P a čúva AC/DC :D cool chlapec :) po krúžkovici som sa už stihla baviť aj s Mišom :D ďalší cool ujo ;P) Niektoré holky mi síce prídu dosť namyslené, ale je ich tam menšina, takže neriešim :P (až jedna zatiaľ :D) Hodiny sú úplne úžasné, pretože profáci majú skvelý humor a drtivá väčšina tam má dlhé vlasy :D (aj Mišo :D) Myslela som si, že také dačo je možné iba v Brne, ale očividne aj u nás ešte takí týpci existujú :)
Tiež sa mi vďaka škole zmenila melódia reči :D Začínam zaťahovať :D Kamošky, s ktorými som najčastejšie sú z ďalekého východu, prípadne brutálneho juhu. Ale už si to prestávam všímať :)
Takže ak môžem momentálne konštatovať, začiatok roka bol úplne príšerný. Od zistenia, že mi George Harrison umrel, asi až do začiatku septembra... Akoby sa ten začiatok so mnou ťahal celý čas... No a teraz svitá na lepšie časy :) Tých pár dní na škole ma fakt bavilo, aj keď som bola v jednom kole... A knihy čo sa mi povaľujú po stole sú úplne brutal :D Také veci ako "Dejiny náboženských predstáv a ideí I" od Mirceu [Mirču] Eliadeho, Grónske mýty a povesti, Mýty a legendy Polynézanov, Svetové mytológie... Proste veci, ktorými sa zaoberá vážne málo ľudí :)
Keď niekomu poviem, čo študujem, všetci začnú, aké to môže byť zaujímavé.. Niektorí dokonca začnú uvažovať o zmene školy (:D), niektorí vôbec netušia o čom a vždy keď dakto hodí ten výhuk "že čoooo?" z toho úplne nemôžem :D Hádam stačí tak dlhá odpoveď :D
Maran: Moc by mě zajímalo, kolik ti je let? Není to tajné, doufám:)
Jasné, že nie je :) Hoci sama by som s tým sama asi neprišla, pretože nepatrím medzi tie -násť ročné babenky, ktoré sa potrebujú vypísať akí sú TH/US5 či akí to týpci úžasní... Soccie moje ty sa sem prosím nerátaj :) U teba chápem prečo TH počúvaš a vôbec ťa do tej kategórie nerátam :) Ale k veku...

Niekedy mám dojem, že som sa narodila s mozgom 30 ročného a až príliš zodpovedného človeka, že v srdci mám 4 a chcem sa len hrať a občas sa cítim ako 14-ročná holka, ktorá nevie, čo vlastne chce... A keď moje 14-ročné ja pomyslí na Izzyho, rado by malo aspoň 36 :D Prakticky som brutálny schizofrenik :D
No a keď všetky spomínané čísla spočítaš(opakujúce sa rátajú ako jedno) a vydelíš ich počtom zistíš, ktorý rok svojho života práve dožívam :D (= budem oslavovať v deň narodenín Jimiho Hendrixa :D nenápadný spôsob ako poukázať na fakt, že sme sa narodili v rovnaký deň ;))

Ak by ste mali chuť opýtať sa ešte na dačo z môjho života, viete kam zablúdiť ;)

Prvá zmena...

4. října 2008 v 22:31 | :) |  Nezaraditelne..

Začneme trochu netradične a to jednou pesničkou, ktorá je veľmi dôležitá. Ako inak je od mladého(nehovorte mi opak! Nechcem ho počuť :D) dobrého Izzyho. Keď som si uvedomila, že opisuje moju situáciu, úplne ma to dostalo. Ten chlapík nie je iba taký výhul, ale normál že vie o čom spieva a má aj IQ :D

(skoro som napísala ICQ... ah jo, brala by som :P)

Keď sme pri ňom, ešte trochu odbočím... Zo Slashovej knihy zisťujem, že my sa vlastne celkom podobáme... Obaja HROZNE radi provokujeme, obom sa stávajú všelijaké trapasy (aj keď mne sa asi - vlastne určite - nestane, že by mi ušiel na Slashovo koleno akurát v najlepšom ale to nevadí...), obaja sa snažíme vytvoriť okolo seba auru takej easygoing person... A ak sa nám to nedarí, odídeme z miestnosti :D

Teda ja som na tom ešte tak neni, ja vybuchnem, vykričím sa a konec. Ale do budúcnosti plánujem zaviesť ten odchod.

Napríklad s takým bratom(tiež prezývaný Debil a Trtko) sa hádať neoplatí. Pri iných ľuďoch je to na polemiku, ale odchod na predýchanie mi predsa nikto nemôže zazlievať. Vlastne to len zlepšuje situáciu a človek potom nepovie aj veci, ktoré vedia raniť :P Čiže ten odchod je super vec a Izzy cool osôbka.

Väčšina z vás už zistila, čo sa u nás dom deje(keď o ničom neviete pozrite si predchádzajúci článok). Písala som tam ako som bola zavretá medzi tými istými stenami asi pol roka. Okey, to som nepovedala, ale bolo to asi od februára do augusta/septembra. No a štyri steny s vami dokážu urobiť zázraky! Tento krát nemyslím v pozitívnom zmysle slova.

Ponorková choroba pracovala na plné obrátky a na druhej strane bol tu aj neuveriteľný strach, či to dom prežijú, keď na chvíľu vypadnem. Takže som ostávala trčať dom a sralo ma asi každé slovo, či pohyb.. Okrem mojich samozrejme :D

Povedzme si to na rovinu, toto nie je život. Tak dáko som sa dostala k plánovanej "rekonštrukcii." Odmietam byť zavretá, odmietam prežiť jeden deň bez smiechu, nechcem aby bol deň, kedy aspoň na 5 minút neuvidím slniečko... Aj keď s tým bude čoskoro problém, bo prichádza zima.. Ale zasa príde hádam aspoň jedna guľovačka.

K tomu som začala s pokusom o zdravé stravovanie, keďže mám nejaké tráviace problémy a tak tu pribudla nová rubrika. I keď som chcela povedať, že papám každý týždeň aspoň raz rybu a tá zvyšuje produkciu endorfínov a serotonínov - pre neznalých hormóny šťastia :) K tomu stravovaniu ešte - začínam hrešiť, priznávam... Ale ja raz nahradím sladkosti ovocím! A keď to príde... :D

Snaha to trochu zmeniť tu skrátka je. No a keď už tak tvrdo pracujem, chcem aby to bolo vidieť :P Tým narážam na design. Hrala som sa s ním celkom dlho, aj keď sa nemusí každému páčiť... No mne sa páči a to je podstatné. V záhlaví mám ľudí, na ktorých mi vážne záleží. Vlastne sú tam skôr ako reprezentatívna hŕstka, ktorá súhlasila so "zverejnením" fotky :D Bo moje vzťahy sa dosť rýchlo menia.. Niekedy už ostanú len tie spomienky, nech sa človek snaží akokoľvek vrátiť späť to, čo bolo predtým. Ale takýmito vecami sa odmietam zaťažovať. Vzťahy sú dosť brutálna vec a radšej ich brať také aké sú. Raz dobré, raz zlé... Tiež sa tie osoby na tom obrázku dajú chápať ako personifikácia minulosti, prítomnosti a budúcnosti, ale myslím že to je už krutá filozofia a to si nechám radšej do školy :D Každopádne za fajn spomienky, ktoré mi ľudia darovali, som vďačná :)

Tiež tu môžete nájsť moje sny - reprezentujúce to najlepšie, čo v nich je a teda uja z úvodnej pesničky :D A ja môžem len súhlasiť s jeho slovami: " Till you have no choice, but the jump in the water!" No môžete urobiť niečo iné? :P Ostáva len skočiť a plávať.. Je jedno s akou úspešnosťou :D

Odkedy som si toto všetko zaumienila, je celkom prdel, že sa mi to darí dodržať... Doma by som teraz nevydržala asi ani jeden deň celý(nechápem zo seba :D a ešte viac budem nechápať počas termínov na odovzdávanie semináriek :D), furt dačo robím. Hoci toho mám celkom dosť a do školy som sa ešte PORIADNE nepozrela(zatiaľ iba také kuk-sem kuk-tam), nevadí. Aspoň sa nenudím a veci typu seminárka a študírovanie, sú tiež nejaká činnosť. A tento obor ma fakt baví :)

(no už som dočítala Dejiny Mýtov od Karen Armstrong, celkom sranda že niečo vydrží od neolitu až po dnešok... a ešte jedna novinka - máme myši! :D Nie takých domácich mazlíčkov... Nejak sa ku nám prehrýzli.. A najlepšie je, že predtým sme ich už mali tiež - asi 50 - a pre prípad do budúcnosti sme si nenechali ani kúsok lepidla či pasce :D Sme to my ale mierumilovní...)

Myslím, že už som sa rozpísala celkom dosť... Užívajte života, skúšajte všetko, na čo máte chuť, nedajte sa odradiť od toho čo chcete, snívajte a občas obšťastnite aj to svoje srdíčko... Mier s vami :P

(ten záver znie ako niečo v duchu: Milujte sa, množte sa :D)