Srpen 2008

Vh1 Final Countdown

28. srpna 2008 v 16:50 | :) |  - Music -
Vh1 milujem, ale...
Akože nasrali ma :D Pochopíte to? :P
Preto som sa aj rozhodla na koniec mesiaca nedávať anketu o song mesiaca ale toto :D
Radšej pekne poporiadku... Ide o blbosť, ale mám potrebu to vykričať svetu :D Každú sobotu dávajú Final Countdown, čo síce nepozerám pravidelne, ale tu som stihla koniec... Téma bola "Rock Classics" čiže 50skladieb úžasného žánru.. No a keďže niečo takéto som chcela vidieť celé, dala som si pripomienku na štvrtok, kedy to opakujú :D Samozrejme, prišla som až na takú 41 :D Šak ja a mobil sa aj počujeme :D Takže tu je ten zoznam(keď kliknete na názov, otvorí sa vám song na youtube), zrezala som ho na 40 najlepších rockových klasík s nejakým tým komentom :P Btw, potvrdilo sa mi, že toto je fakt že môj žáner - väčšinu z toho žerem :D
P.S.: Koniec radšej nekukajte :D Nasral ma! :D Skrátka to je nad moje chápanie... (aj keď je to blbosť :P)

Sága rodu Forsytovcov

20. srpna 2008 v 17:37 | :) |  - Bücher -
O tejto knižke, vlastne o "trilógii", som sa dozvedela vďaka rovnomennému seriálu :) Už ten ma úplne dostal... A tak som si v dedkovej a babkinej knižnici - skvostná to vec :) - našla všetky tri diely ešte z roku 1957...
Neviem ako vy, ale ja milujem staré knihy a tie z dedkovej knižnice ešte viac :) Už som tam našla toľko pokladov... Vždy keď otvorím jednu z jeho starých knižiek a začítam sa, je to taký skvelý pocit :)
Viem, že tú knihu držali aj oni, že obracali všetky tie stránky, prežívali emócie postáv a ja tu teraz mám tie isté pocity ako oni :) Akoby boli pri mne, dávali na mňa pozor, rozprávali skrz tú knihu...
Vráťme sa radšej k príbehu :) Všetko sa to začína predstavením desne veľkej rodiny počas zásnub June s mladým Bosinneym. Hlavnou postavou sa ale stáva Soames Forsyte, muž ktorý je vtelením svojej doby. Jeho dokonale vyvinutý majetnícky inštinkt a cit pre krásu sa prejavil, keď si vzal Irenu, o ktorej sa hovorilo akoby ani neprišla z tohto sveta, jednoducho nadpozemsky krásne stvorenie.Bohužiaľ ich manželstvo nebolo šťastné. Irena potrebovala voľnosť, niekoho, kto ju nechce len ako triumf do svojej zbierky obrazov a čím dlhšie bola so Soamesom, tým viac jej odpor k nemu rástol.
June, Soamesova sesternica a Irena, jeho manželka sa stali blízkymi kamarátkami. Soames toto priateľstvo nedokázal zniesť. Voľnomyšlienkárska June a jej "stratené prípady"! Liezlo mu to krkom... Ale malo prísť ešte niečo horšie... Prišlo to, keď June Irene predstavila Bosinneyho. Tí dvaja sa do seba vášnivo zamilovali a Soames ako odpoveď na toto zahanbenie poprosil Bosinneyho, aby mu ako architekt postavil dom niekde na vidieku. Dom, z ktorého by sa stala Irenina nová klietka, dom, vďaka ktorému by bola mimo všetkých priateľov...
Bosinney prijal úlohu s odporom. Navrhol ho, postavil ho a zariadil... Bol rád, že má aspoň zámienku byť s ňou, hoci sa tým vzďaľoval June. Tá sa pre neho čím ďalej tým viac trápila a nepomohol jej ani pobyt pri mori, ktorý jej navrhol jej starý otec Jolyon. Stále bojovala o svojho milovaného... A Soames, zamilovaný do svojej ženy, sa tiež nedal zahanbiť. Neodbytne sa dobíjal do Ireniných komnát, až sa mu to raz večer podarilo. Znova si po dlhom čase nárokoval na svoje manželské právo. V tom zúfalstve mu už bolo jedno či Irena súhlasí...
Medzitým je treba spomenúť rozkol medzi Juniným starým otcom Jolyonom a jej otcom mladým Jolyonom. Keď umrela Junina mama, mladý Jolyon si vzal druhú ženu, s ktorou mal syna Jollyho a dcéru Holly. To sa nepáčilo starému Jolyonovi a rozhodol sa vychovávať June ako vlastnú a vydediť svojho syna. Ako čas plynul, starému Jolyonovi chýbali malé rúčky a krik detí okolo... A tak sa začal stretávať so svojím synom a jeho rodinou...
Keď sa Bosinney dozvedel, čo sa Irene stalo, chytil ho nával zlosti... Neustále rozmýšľal ako by sa Soamesovi pomstil. Chodil ako zmyslov zbavený po celom Londýne, často sa zakrádal pod ich oknami a mrmlal slová do vetru... Až ho nakoniec pri jednej z jeho prechádzok bez cieľa prešla drožka.
Irena bola v úzkych, k Soamesovi sa vrátiť nechcela, no nemala žiadne peniaze a tak musela prijať svoju porážku. Ale nakoniec to aj tak skončilo tým, že sa od svojho manžela odsťahovala a žila si vo vlastnom. Zarábala ako učiteľka klavíra a začala používať svoje dievčenské meno. Soames rozluku nechcel, miloval ju a nevedel, čím jej tak ublížil. Nechcel, aby ho celé viktoriánske Anglicko ohováralo. No aj k nej nakoniec došlo, pretože ako správny Forsyte chcel dediča a Irena mu ho odmietala poskytnúť. Tá namiesto toho odcestovala do Paríža, kde ju sprevádzal mladý Jolyon, ktorému medzi časom umrela druhá manželka. Obaja už boli starší a veľmi dobre sa im spolu rozprávalo. Jeden druhého chápali a nakoniec to skončilo ich svadbou. Nasťahovali sa do domu, ktorý mal byť Soamesovým hniezdočkom a Ireninou klietkou.
Soamesova sestra, Winifred, mala syna Vala, ktorý sa práve chystal do školy, kam chodil aj Jolly a Soames to považoval za dobrú príležitosť ísť tam a pozrieť sa ako spolu nažívajú. Val ani Jolly sa nepoznali. No namiesto neho v dome bola iba Holly, do ktorej sa Val na prvý pohľad zamiloval. Chceli sa spolu zasnúbiť, no Jolly ich prichytil a navrhol Valovi, že ak jeho sestru miluje tak veľmi ako vraví, spraví presne to isté čo on - prihlási sa ako dobrovoľník do burskej vojny. Síce Val chvíľu váhal, nedal sa zahanbiť. Holly zle niesla, že nevie, čo sa s Valom deje a tak prosila Jolyona, aby mohla odísť za ním ako zdravotná sestra, aj keď ešte nie je plnoletá. Jolly v tej vojne umrel a Val si vzal Holly v Južnej Afrike, kde si kúpili farmu.
Celé je to strašne zložité, no dôraz tejto zápletky sa kladie až na tretiu generáciu Forsytov, ktorá je zastúpená v podobe Fleur a Jona. Soames si po rozluke so svojou prvou ženou(Irenou) vzal Anette - Francúzsku oplývajúcu výnimočnou krásou. Nikdy ju nemiloval tak ako Irenu, ale dala mu dieťa. Dediča, ktorého tak chcel - Fleur. Irena a mladý Jolyon zasa mali syna - Jona. Títo dvaja sa zoznámili na ranči, ktorí vlastnil Val a Holly po príchode z Afriky. Zaľúbili sa ako to už býva. Irena ani Soames s tým nesúhlasili. O rodinnej histórii im nepovedali a bridilo sa im pomyslenie, že sa majú spojiť ich deti. Lenže keď si Fleur vzala niečo do hlavy, musel byť po jej. S Jonom, ktorý kvôli nej začal skladať básne, sa dohodli, že utečú do Škótska, kde sa môžu vziať aj 19-roční.
Osud tomu ale chcel inak. Mladý Jolyon(už nie tak mladý) - Jonov otec - náhle umrel a zanechal Jonovi list, ktorým mu vysvetľuje všetko, čo sa v minulosti stalo. Jon pochopil, že keby si vzal Fleur, zranil by tým mamu, svojho strážneho anjela a zradil by aj otca. Musel a chcel konať tak ako bolo jeho posledným želaním... Zbalil si kufre a odišiel ďaleko od nej.
Fleur sa vydala za baroneta Monta, ktorý sa jej dvoril odkedy stretla Jona. Ale nešlo o šťastné manželstvo...
Toto asi veľa ľudí neokúzli, ale ono je to tak neuveriteľne dobre napísané... Teda chvíľku som si musela zvykať na ten štýl, ale skrátka je to o živote. Galsworthymu(autor) potom písalo veľa rodín, že to opísal ich osudy. Každú postavu vykreslil, ukázal ducha doby a to ako musí umrieť, aby mohlo prísť niečo nové... To všetko na 4 generáciách jednej rodiny. Možno sa to zdá hrozne neprehľadné, ale tých postáv tu bol ďaleko viac... K tomu je dobrý aj rodokmeň, ktorý bol vložený vnútri knižky. Tiež som si musela veľmi obľúbiť Holly a Vala, to boli úžasné postavy. Ona so svojím pohľadom, ktorý odhalí každý náznak, prezieravosťou a múdrosťou sa vôbec nepodobala zvyšným Forsytovcom túžiacim len po majetku. A on, syn svojho nepodareného gamblerského otca, ktorý si chcel užívať života, no keď ju uvidel jeho život nemal zmysel bez nej... Zbožňoval ju, bol pre ňu ochotný obetovať všetko... Dejom moc nepohli, ale boli to takí skrytí pozorovatelia celej tejto tragédie. Nedokážem vám opísať, čím ma tá kniha tak zaujala.. Je to výber slov, opis industrializácie sveta, vykreslenie stretu dvoch generácií... Proste sa mi to moc páčilo :)
(tomu, kto dočítal až sem moc ďakujem, pretože je to jeden dlhý a predpokladám, že aj neprehľadný článok :P)

Dnes priletel ujo Nikki z Ameriky :D

12. srpna 2008 v 21:19 | :) |  - Guns N`Roses -
A doniesol mi ešte jeden bonuuuus :D UJA SLASHA :D
Alebo v preklade: po neuveriteľne dlhej dobe jeden úžasný deň :)
Po tej katastrofickej sobote sa mi nálada lepší (musím zaklopať :)) a odvčera naťahujem Maja s tým, že prišiel ujo Nikki, ktorého nepozná a ujo Slash, ktorý je jeho tatinom(a ja mamina :D) na Slovensko a mám ich doma :D Vlastne ho ani neklamem, pretože oni vážne došli :D

Pár pokusov...

9. srpna 2008 v 21:01 | :) |  Nezaraditelne..
Keďže olympiádu radšej nechcem komentovať, rozhodla som sa sem dať pár výmyslov :D No väčšina sa už u mňa nenachádza...
Írsky(pretože zelená a žltá sú farbami tej krajiny:)) Peace založený v knižke od Johna Saula :)
Tento náramok pre mňa symbolizuje niečo ako návrat k tejto ručnej práci :D Hrozne dlho som nič neuplietla, až zrazu prišiel tento :) Jediný ešte ostal dom :) A samozrejme, keďže je prvý, chybička sa vloudila :D Nápis je v protismere :D Ale na tie znaky po bokoch som hrdá :D
Tak toto bolo pre jednu tetu zo Zvolena :) Sranda ako laptop odráža svetlo :D
V duchu Kurtovho výroku sa na mojej nástenke objavilo dúhové Peace, Love Empathy :D No hneď aj odišiel :P Len ešte neviem, či sa aj páčil :P
Posledný.. Tak rýchlo odišiel, že som si ho ani nestihla vyfotiť celý :D A tak len táto mobilová momentka :) Bohužiaľ môj telefón hodne skreslil farby...
Malý o ňom povedal, že sa mu zdá byť "mŕtvy", tak sem na svoju obhajobu hodím, že pre mňa tam tá hnedá má istú symbolickú hodnotu :P Niečo ako v tom obraze, škoda že už neviem ako sa volal, bo moderna ma nikdy nebrala, ale podobá sa na tie Mondriaanove...Strašne známy.. Samé štvoruholníky, všetko také farebné, až na jeden čierny štvorček... Väčšine ľudí ten štvorček vadil.. Lenže bez neho by ten obraz tak nevynikol... Pre mňa tam tá hnedá symbolizuje tú zlú stránku života a zvyšok? :) To sú všetky tie ostatné krásne farbičky, kvôli ktorým si občas poviem, že som rada na svete... Toľko k filozofii a tomuto ehm článku :D

Skutky vs. Úmysly...

6. srpna 2008 v 12:00 | :) |  Zaujíma ma :)
Takže tento mesiac bude viac-menej pýtací sa :) Sorry, že to tu tak zanedbávam teraz, ale sľubujem, že od septembra som tu ako na koni :)
Takže ak máte otázky vy na mňa tak potom kliknite sem - Eliška ja ti odpoviem, aj keď odpoveď vlastne už vieš :D - ale nie je to také jednostranné takže moja otázka na vás:
Podľa čoho súdite človeka? Podľa jeho skutkov, alebo podľa úmyslov? :P