Říjen 2007

Vážne je ten život taký hrozný?

31. října 2007 v 17:00 | :) |  - Úvahy & Myšlienky -
Tak táto otázka ma napadla, keď som bola včera vonku... Nejak mi to nedalo a musela som sa nad tým celý deň zamýšľať... Asi v tom bude aj to, že neprežívam teraz žiadnu malú či veľkú tragédiu, takže svet vnímam farebnejšie :)
A k tejto mojej nálade výrazne prispel aj fakt, že ide asi o prvú jeseň, počas ktorej nemám obvyklú jesennú depku :) A pritom je táto jeseň taká istá, ako všetky predtým :) Možno je to aj tým, že som mala chvíľku pocit, že som poriadnu jeseň nemala šancu zažiť, kvôli tomu ako furt behám medzi Brnom a Bratislavou... Ale včerajšok mi to vyvrátil :)
Išla som v autobuse okolo lesa, ktorý bol neuveriteľne krásne zafarbený... Všetky tie odtiene žltej, oranžovej, sem tam ešte aj zelená... Bolo to naozaj úžasné :) Predstavila som si, ako sa tam prechádzam pomedzi tie padajúce listy... Vedela by som tak stráviť aj celý deň :)
Potom som bola s Miškou a jej sen o hotelovej izbe a sprche som zmenila na karavan a jazierko :D No nič to asi pochopí iba ona, ale bolo to vážne super a fakt ma potešilo, že som ju zasa po dlhej dobe videla :)
Neviem, dáko viac sa teším zo života...Postupne ma čoraz viac chytá pocit, že som sa zasa trochu priblížila citátu, že nie ten, kto vidí všetko ružovo, ale ten, kto verí, že zajtra bude lepšie, je skutočným optimistom :)
Celkovo sa na mňa teraz hrnie dosť pozitívnych správ, tak asi toto moje zamyslenie nie je celkom objektívne, ale pre mňa je v tom kúsok pravdy :)
Ako som už spomínala, neustále som musela premýšľať nad otázkou v nadpise... Vážne je ten svet taký strašný ako sa väčšinou hovorí? Viem, že existujú problémy a vždy existovať budú, no aj na nich je niečo pekné :) Predsa, keď sa stratia tie najväčšie, čo nám sužovali myseľ, máme šancu tešiť sa, že je to už za nami, viac si ceníme, že už sú preč a my sa už nemusíme až tak trápiť...Sú veci, ktoré by sa mali riešiť, no práve kvôli takýmto záležitostiam sme sa naučili ten rozum používať... A to je vlastne tiež dobré nie? :) Aj keď na otázku, čo je dobré sa hľadá odpoveď veľmi ťažko...
Čítala som článok na jednom blogu, kde sa autor zamýšľal nad tým, čo je to vlastne šťastie... Pre každého je to asi niečo iné, ale svet je tak úžasne rozmanitý, že by si tu podľa mňa mal nájsť každý niečo :)
Napríklad taká meniaca sa príroda... Predstavte si, že by bolo len jedno ročné obdobie a vy by ste nemohli sledovať všetky tie zmeny... Nevideli by ste sfarbené lístie na jeseň, necítili ten pokoj, čo sa vám v zime vkradne do duše, či ten nádherný pohľad na všetku krásu prebúdzajúcej sa jari a kvitnúce leto... Keby toto všetko nebolo, pomaly ale isto by sme si zvykli na istý stereotyp a svet by sa stal šedivým miestom, kde sú všetci a všetko neustále rovnaké...
Veď už len tie malé zmeny sú dôvodom k radosti :) Mali by sme sa tešiť, že žijeme, že môžeme dýchať vzduch, čo nám dáva matka príroda, že je na Zemi toľko rôznych druhov a prakticky zatiaľ žijeme v mieri (áno, sú tu predátori a podobne, ale to je kolobeh života, no myslela som to tak, že doteraz sme ešte nespôsobili smrť našej planéty :) a to už je čo povedať, keď nás tu žije tak veľa, nie? :)), že môžeme vidieť kvitnúť kvety, alebo z toho, že máme priateľov, tých anjelov s krídlami, čo na nás dávajú pozor a pomáhajú, keď to potrebujeme, že je tu naša rodina a hoci to v nej nemusí byť vždy ideálne, dôležité je, že drží pokope :)
Nezdvihne vám náladu, keď stretnete niekoho, kto je vám sympatický? Keď sa na vás niekto na ulici usmeje? Alebo keď uvidíte v niekoho očkách tú neskrývanú detskú radosť?
Je tu toľko fascinujúcich vecí :) Všetko navôkol, čo môžeme vidieť, predsa stojí aspoň za malý úsmev, za chuť do života, za radosť z "maličkostí," nie? :)

Contract, drugs and "rock°n°roll" :D

31. října 2007 v 15:00 | :) |  - Guns N`Roses -
Na jednom ich koncerte, v klube Troubadour, bol aj Tom Zutaut, manažer Geffen Records A&R. Všetkým ostatným skautom povedal, že "smrdia." Chcel mať viac času, aby ich mohol získať pre seba a svoju spoločnosť. Proste ten chlap mal nos na talenty :P
"Než jsme podepsali první smlouvu, žil jsem pět let na ulici. Nikdy jsem nebyl na jednom místě dýl než dva měsíce, vždycky jsem se někomu nacpal do baráku. Rodiče mi pořád říkali: ,,Vrať se domů a choď do školy. Zaplatíme to." Ale já pořád odpovídal: ,,Ne, teď dělám tohle.""
Axl ho poprosil o 75 OOO dolárov ako zálohu, predtým než podpísali zmluvu. Dostal ich. Potom mu prezradil že sľúbil spoluprácu inej spoločnosti, ale ich manažer sa mal pred podpísaním zmluvy prebehnúť nahý po Sunset Boulevarde.
Tom čakal tri dni, či mu prebehne naháč pred oknami. Nič také sa nestalo a mohol uzavrieť dohodu a najať Alana Nivena ako manažéra kapely. Chalani minuli polovicu z tých peňazí na oblečenie a druhú na alkohol a drogy- ah jaj to LA.
Drogy boli v tejto kapele na dennom poriadku, veľa ľudí ich kvôli tomu odsudzovalo a oni sa k tomu aj verejne priznávali, no ja to vnímam trocha inak...
Slash mal o tom dva také pekné výroky....
"Proč piju? Proč beru drogy? Protože mi to dělá dobře. Je to lepší než se nudit. Pomáhá mi to relaxovat."
"Rockoví muzikanti, stejně tak kluci z týhle kapely, jsou zatraceně citliví a výbušní jednotlivci. A odtud pocházej problémy s drogama."
Ja sa prikláňam skôr k tomu druhému, aspoň čo sa týka Izzyho a Steva. U ich autora je to dosť sporné... Podľa mňa mal chvíle, kedy bol hrdý (nie je to to správne slovo, ale lepšie neviem nájsť) na to, že si niečo dá, lebo iní to nerobia a inokedy si uvedomoval, že mu to môže zničiť život, no nechcel si pripustiť, že aj on by mohol zle skončiť, že aj jeho to chytilo a odvyká sa od toho dosť ťažko...
Pre mňa s tým tí chalani začali, aby zapadli, aby sa odreagovali a nemuseli myslieť na svoje problémy a traumy... Bol to spôsob ako žiť krásny život bez starostí, ako ukázať svetu, že sa neboja experimentovať... Užívať si tu a teraz, až vás to dostane a celý ružový svet sa zmení na peklo... Ako si neskôr začali uvedomovať....

Hell Tour

30. října 2007 v 15:00 - Guns N`Roses -
V roku 1985 odohrali koncertné turné po celom západnom pobreží USA.
"Zkoušeli jsme asi dva dny. Kapela byla opravdu špatná. Nemělo to žádnej ksicht, žádnou duši, ale od prvního setkání jsme věděli, že je to vynikající sestava. Stevie měl dvojitej kopák a celou sadu bubnů. Izzy půlku někam schoval, takže jsme nakonec měli jenom jeden kopák, virbl, jeden přechod a činely... Měli jsme osobní auto s přívěsem a vyrazili s několika kámošema, který nám cestou pomáhali. Asi sto mil od Los Angeles se nám auto rozbilo. Stopovali jsme dva a půl dne do Seattlu, protože nás nikdo nechtěl svézt. Všechny kostýmy pro koncerty jsme měli na sobě, žádný tašky, kufry, nic... Pět kluků v úzkejch pruhovanejch kalhotách a kanadách uprostřed Oregonu. Když jsme se konečně dostali na místo, museli jsme hrát na cizí nástroje. Byli jsme naprosto vyčerpaný. Zatímco my pokračovali v cestě, pokoušeli se naši pomocníci dát dohromady a přijet za námi do Seattlu. Řidič Danny měl kreditní kartu, na kterou chtěl brát všechen benzín, protože jsme neměli peníze. Dal si ji na stínítko a když začalo svítit slunce, posunul ho a karta vyletěla oknem. To je zdrželo ještě víc. My jsme zatím narazili na správnou holku a ta nás dovezla zpátky do Los Angeles. Bylo to nějakých 1300 mil. Naši nebozí pomocníci žebrali na nárožích různejch měst celou cestu zpátky... Věděli jsme, že když jsme zvládli tohle, zvládneme už všechno. Kapelu to ohromě utužilo."
"A tam to začalo.Říkali jsme si, kašlem na to.Ne v zápornym smyslu, prostě kašlem na to, chceme hrát, budeme dělat co chceme.Když jsme byli zpátky ve městě, cítili jsme, že je to hračka."
Posledný koncert bol v Seattli - Duffovom rodnom meste. Turné malo názov "Hell Tour" a neskôr noviny často písali, že počas tohto turné si Izzy osvojil svoj "cigánsky vzhľad."
Čo podľa mňa VOBEC nevystihuje jeho úžasný štýl, ale veď dobre. Každopádne sa chcel trochu podobať Keithovi Richardsovi z Rolling Stones, bol to jeho veľký vzor :)
Cestou späť do LA zo Seattlu týchto päť chalanov napísalo jeden zo svojich veľkých hitov - Welcome to the Jungle.
Mladí členovia Guns N`Roses boli odvážni, bezstarostní, unáhlení a riadne nadržaní ako ukazuje ich prvé CD. Ich hudba mala niečo z punku, hard a sleazy rock-u, heavy metal-u a blues.
"Každej tím očistcem prošel. Když začneš v patnácti, poznáš spoustu kapel. Nejdřív ani pořádně nevíš, co chceš.. Prostě hrát. Postupem času se srazíš s dalšíma podobnýma až vznikne to správný seskupení."
Ešte vám ponúknem 6 krátkych videí, ktoré niekde vyhrabal časopis Rolling Stones z čias, kedy ešte neboli slávni a robili predkapelu napríklad Red Hot Chilli Peppers :D Rada by som tiež pochválila zvuk, pretože naozaj sa z neho dá zistiť o akú pesničku ide... Nie je to len šum, pokriky a rachot :)
V niektorých videách je vidieť Axlov zadok, tak sa prosím nezlaknite :)
Pesničky z videí:
-všímajte si Axlov účes a Duffov ohoz :D z toho vážne nemôžem :D a Izzy aký tyger :D (Vrrr :D:D:D:D)-
- zasa ten Duffov ohoz :D ale Izzy je tam už "svoj" :D ehm zvuk nie je tak kvalitný ako v prvom videu... -
- podľa ľudí z kapely šlo o ich najhoršie vystúpenie... neviem, mne to pripadá celkom také prijateľné... nie je to ani dáka pecka, ale žeby to bolo úplne nezáživné? :) -
- žerem tu Izzyho :D a aj Slash je tam fajný :D inak na dákej akustickej show, tak tá pesnička aj dobre znie ;) -
- no ak to nemáte opočúvané, tak vám to asi ani nepríde, že spojili dve pesničky.. ale Slash hrá fakt dobre ;) -
- a tu už sú slávni... tuším akurát točili klip k tej songe :) -

Los Angeles :)

29. října 2007 v 15:00 | :) |  - Guns N`Roses -
Všetci budúci členovia sa nám už nachádzajú v LA, ale stále nefungujú ako jedna kapela. Sú tu dve formácie - Slashov Road Crew a Izzyho/Axlova(ono to prakticky nebola ich kapela, ale myslím, že chviľku s nimi vláčili a keďže mi ide hlavne o nich... :)) Hollywood Rose.
Road Crew vznikli v 1983 a ich hudba mala podobný charakter ako blues. Po istom čase, začala kapela hľadať bassáka, tak Slash podal inzerát do novín zvaných Recycler. Duff sa okamžite prihlásil a pripojil sa ku zvyšku skupiny.
"Keď som stretol Slasha a Stevena prvý raz, bolo to divné. Nikdy predtým som nestretol chalanov ako títo. Vyrazili sme do noci a celú ju prepili. Potom sme mali túto prekliatu kapelu. Bola to Slashova kapela - Road Crew."
Izzy a Axl hrávali v kapele zvanej Rose. Bola to prvá kapela, kde hral Izzy na gitaru. Predtým to skúšal inde na bubnoch a basse. Neskôr odišiel, aby mohol odohrať pár koncertov so Sunset Stripom. Potom sa zasa vrátil. Vtedy akurát končilo ich ročné koncertovanie v klube "Dancing Waters."
Keďže peňazí nemali veľa, skúšali pracovať, kde sa len dalo. Axl si vyskúšal pozíciu nočného správcu v Tower Records a dokopy s Izzym fajčili cigarety vo vedeckej štúdii za 8 dolárov na hodinu.
"Zkoušeli jsme vyjít z 3,75 dolary denně. Stačilo to tak na sušenku a trochu omáčky u Dannyho..."
Privyrábali si ako len mohli, až kým sa z nich nestala slávna kapela. Tá sa začala formovať na jednom koncerte, kde sa spoznali Axl a Slash. Mimochodom tieto dve kapely mali rovnakého agenta. Za pár mesiacov sa z nich stali dobrí priatelia.
Zaujímavosťou je, že Duff hral aj v Axlovej aj v Slashovej kapele.
Axl spieval v dvoch skupinách, okrem Hollywood Rose aj v L.A Guns. Zlúčením týchto dvoch kapiel vzniklo zoskupenie Guns N`Roses. No toto ešte nebola tá najznámejšia zostava. Z L.A Guns tu boli Tracii Guns, Rob Gardner a Ole Beich a z Hollywood Rose Izzy Stradlin a Axl Rose.
Sranda, že obaja zakladajúci lídri kapiel boli zaťažení na svoje priezviská :)
Keď sa Tracii a Rob nemohli zúčastniť jedného z prvých koncertov, Axl zavolal Slasha a Stevena do partie.
"Když jsme začínali, chtěli jsme bejt nejdrzejší, nejvíc sexy, nejdůležitější, nejsprostší, nejhlučnější, nejlegračnější kapela. Měli jsme představu násilí, loupení, nacházení a ničení!"
Duff sa ku kapele pridal pred Slashom a Stevenom, 6 júna roku 1985. Predpokladám, že on zoznámil Axla a Slasha.
Tak nejak sa dala dokopy jedna z najznámejších rockových kapiel.
"Ze začátku jsme pořádali mejdany. Zatímco jeden z nás byl s holkou, ostatní jí vybírali peněženku"
A toto bol ich život... Ako asi to nebolo bohviečo, ale ako správny fanatik to baštím... Keby mi vybrali peňaženku, tak si ju asi dám zarámovať a neskôr ju budem uctievať, že sa jej vôbec dotkli... Aj keď asi to pre tie holky nebolo moc príjemné zistenie...

Rozcestie...

29. října 2007 v 13:35 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Poznáte ten pocit, keď vám ublíži niekto, od koho by ste to v živote nečakali? A vy by ste mu aj chceli odpustiť, veď predsa nezahodíte všetko, čo medzi vami bolo, len pre pár slov... Lenže ono to nejde tak ľahko, bo to ešte stále bolí.... Ten dotyčný bol moc hlboko v mojom srdíčku... Nechcem tu na neho nadávať, lebo si to nezaslúži.. Iba ma mrzí, že sa s tým neviem vyrovnať.. Mala by som si to s ním vyjasniť, ibaže ja sa tej osobe bojím už čo i len zavolať, napísať, ísť s ňou niekam... Nikdy to nedopadne dobre.. A v hlave si furt vravím: "No čo, tak sa to zmenilo... Zmier sa s tým... Ľudia prichádzajú a odchádzajú... Raz to prísť muselo... Máš krásne spomienky, tak sa ich drž... Veď predsa za ne to všetko stálo, nie? Predsa si nebudeš kaziť svoje veselé dni... Predsa sa nebudeš trápiť..."
A ja sa netrápim, aspoň nie často... Odmietam na to myslieť, aj keď ten Pozorovateľ života, tá časť môjho ja, ktorá sa dá tak nazvať, vidí ako sa naše cesty rozchádzajú... A neustále premýšľa, kde sa stala chyba... Čo sa asi tak mohlo stať, že sa to medzi nami tak zmenilo... V hlave mi bliká jedno veľké červené svetlo na poplach... A "ľudia" čo majú to svetlo na starosti panikária... Neustále sa pýtajú: "Bojovalo sa s tým dostatočne? Dá sa ešte niečo robiť? Ako to vrátiť do pôvodných koľají?"
No a tá flegmatická časť vo mne sa na tom dobre smeje... Myslí si, že poplach sa spustil priskoro a panika je tu nadarmo...
Neviem, čo s tým robiť... Nedokážem mať čisté svedomie v duchu "ja za to nemôžem..." Vždy sú predsa na vine obe strany... A tak hľadám tie chyby u mňa... A aj keď ma nejaké napadnú, nedokážem zozbierať odvahu a porozprávať sa o nich.. Ten dotyčný sa mi pomaly, ale isto, odcudzuje a hoci sa kvôli tomu trápim, nechce sa mi s tým už bojovať...
Možno to je tá chyba... A možno nie... Neviem...
Nechcem, aby odišiel z môjho života, ale on pomaličky odchádza... Už prestávam tušiť, čo sa deje v jeho živote... A prakticky ani záujem nepomáha... Nechcem, aby sa zopakovalo to, čo som už raz zažila :(

Prvé krôčiky - Axl

28. října 2007 v 15:00 - Guns N`Roses -
A teraz sa môžeme venovať problematickému detstvu Williama Baileyho. Jeho pôvodné meno je William Bruce Rose Junior, ale jeho matka sa veľmi skoro vydala druhýkrát za Stephena Baileyho a Willovi zmenila priezvisko. Malý Axl si na to nepamätal a vyrastal v myšlienke, že Stephen je jeho biologický otec. Vzťahy v jeho rodine boli dosť vybičované, domáce násilie bolo na bežnom poriadku a Will veril, že ženy a sexualita symbolizujú diabla. Myslel si, že domáce násilie je bežný prostriedok riešenia sporov. Jeho rodičia museli byť asi troška šibnutí....
"Změnil sem zaměstnání a zjistil jsem, že mám k ženám dost nenávisti. Hlavně, moje matka mě odmítla už jako dítě. Vždycky na mě poslala mýho nevlastního tátu a dívala se, jak mě bije. Vždycky stála v pozadí. A když to nestačilo, ještě mě přidržela. Moje babička měla problémy s muži. Vrátil jsem se a zjistil, že moje babička s mužskejma skončila, když mně byli 4. A já měl díky tomu problémy se svou vlastní mužností. Byl jsem na svou babku nasranej kvůli jejím problémům a kvůli tomu, jak jsem se pak cejtil jako mužskej."
Pokiaľ ide o súrodencov, tak bol obdarený dvoma, sestrou Amy a bratom Stuartom. Všetci traja chodili do Pentecostalského kostola a spievali v zbore. Neskôr založili ich vlastnú "kapelu" - Bailey Trio - prvé hudobné zoskupenie a v tak mladom veku, šupa :)
Ale vráťme sa k tomu kostolu.... Povedal o ňom pár "pekných" slov.
"Môj kostol bol preplnený svatouškovskými pokrytcami, ktorí zneužívali a obťažovali deti. Boli to ľudia, ktorí boli sami ponižovaní v ich detstve a v ich životoch. Boli to ľudia, ktorí našli Boha, ale stále žili v ponížení a vybíjali si to na vlastných deťoch. Musel som chodiť do kostola tri až osemkrát za týždeň. Dokonca som sa učil z Biblie, počas toho ako ma bili a moju sestru obťažovali."
Vďaka takýmto zážitkom sú texty tejto skupiny také, aké ich poznáme. Axla postihla jeho výchova na celý život, no nič to nemení na tom, že ten chlap má hlasový rozsah cca 5 oktáv(možno mu ten kostol trošilinka pomohol...ale výchova moc nie :P). No aj kvôli týmto spomienkam má špecifický vzťah k náboženstvu. Aj keď sa mi nikde nepodarilo vyhrabať od neho odpoveď na otázku, prečo si kupuje všetky tie krucifixy, keď už dávno v Boha neverí...
V 16 rokoch ho rodičia vyhodili z domu, lebo si odmietal ostrihať vlasy. Neviem, ako sa dostal k peniazom, no začal si robiť šoférák a tam sa stretol s Izzym. Založili si kapelu.
"Tehdy v Indianě jsme byli spoustu let garážová kapela, ale nebylo kde hrát, pokud jsi někoho neukecal, aby najal sál. Koncert byl tak jednou za půl roku."
No Izzy čoskoro odišiel do LA. Rok na to sa dozvedel o pravom tátovi a začal chodiť na terapiu, na ktorej sa rozpamätal na potlačované spomienky o jeho sexuálnom zneužívaní od vlastného otca.
Neskôr sa Axl vydal cestovať po Štátoch, ale aj on nakoniec zabrzdil v Los Angeles, kde s Izzym znovu obnovili starú spoluprácu.

Prvé krôčiky - Izzy

26. října 2007 v 15:00 - Guns N`Roses -
Izzy Stradlin je rodákom z Lafayette v Indiane(keď sme pri Lafayette - tak sa volal aj jeden týpek vo Formanovom filme HAIR ;)). No keby ste hľadali v matrike, nikdy by ste tam toto jeho meno nenašli. Úradne sa volá Jeffrey Dean Isbell a prvá zmienka o ňom pochádza z dňa ôsmeho, mesiaca štvrtého a roku `šesťdesiatdruhého. Takže v kapele bol druhým najstarším :( Ale na druhej strane najzlatším :)
A prečo si hovorí Izzy Stradlin? S Eliškou máme teóriu, že Izzy pochádza z jeho priezviska Isbell, čiže to by mala byť obyčajná prezývka.... Stradlin je podľa nás od slova straddle, čo znamená neriešiť, nemiešať sa do sporov, čakať, čím možno chcel naznačiť, že nestojí o problémy a ide o pohodového chlapíka...
Ako ste asi spozorovali témou Gunners sa zaoberáme dosť často a hlavne Izzym a Slashom teda, čiže chúďatá musia trpieť akútnym záchvatom štikútky... Ak by náhodou boli pri vás tak im prosím pomôžte, lebo nám(asi hlavne mne) pomoci už nie je :D (btw Eliška, teraz ma napadlo, že možno budú chcieť vyhľadať toho, kto im spôsobuje to štikútanie, aby sme na nich prestali spomínať a tak sa sem k nám dostanú :D)
Ale späť k téme :)
Tak ako aj na Slasha, aj na neho mali veľký vplyv Alice Cooper, Led Zeppelin alebo Rolling Stones(oni asi najvia ako sa ukázalo, keď sa dal na sólovú dráhu :)). No najviac ho ovplyvnila jeho babička(takže pozor na to! Držte sa svojich babičiek a možno z vás raz bude nová legenda! ;D), pretože sama mala kapelu s pár priateľmi.
"Bolo cool vyrastať tam. Je tam tenisový kurt, univerzita, rieka a železnica. Je to malé mesto, takže tam nebolo, čo robiť. Jazdili sme na bicykloch, fajčili trávu, dostávali sa do problémov - vážne to bolo super."
Izzy presvedčil rodičov, aby mu kúpili bubny. Neskôr, keď si uvedomil, že sa hudbe chce venovať, bubny vymenil najprv za bassu a potom, kvôli krajšiemu zvuku za gitaru. Predsa len je ľahšie písať songy s gitarou ako s bubnami :)
Asi v trinástich začal chodievať na rôzne večierky a počul tam veľa kapiel.
Na strednej mal kapelu s niekoľkými kamošmi a spevákom sa stal jeho známy z autoškoly William Bailey, známejší ako Axl Rose ;)
"Na strednej sme boli dlhovlasí chalani. Buď ste boli športovci alebo ste hulili trávu. Neboli sme športovci a tak sme skončili spolu. Hrali sme coververzie niektorých songov v garáži. Neboli tam žiadne kluby, kde by sa dalo hrať, čiže sme nikdy nevytiahli päty z garáže. Axl bol veľmi plachý, pokiaľ ide o spievanie, ale vždy som vedel, že je to spevák."
Po mature aj Izzy opustil rodné mesto a vydal sa do Los Angeles, kam inam že jo. Na druhej strane sa vydal splniť si sen a jemu sa to vážne podarilo, takže v duchu Eliškinho hesla: Nesnívaj svoj život, ži svoj sen !!!!!!!!!!!!!
V jednom bare chlastal s Traciim Gunsom a Christopherom Webberom, ktorí zhodou okolností chodili na tú istú strednú školu ako Slash (Fairfax High School na Melrose Avenue;)) Zhýralí chlapci, len užívať si chceli :)
Neskôr stretol Axla v LA a pokračovali v zabehaných koľajach :P

Brno :D

25. října 2007 v 21:48 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Hmmm no čím začať? :D Proste dnes bol skvelý, úžasný a neuveriteľný deň :)

Od rána som sa tešila, že príde moj synáčik(Majo) a ja sa ulejem z prednášok :P Popravde videla som ho tak 5 minút na nádraží, ale bolo to super :D Okrem toho v prítomnosti toľkých informatikov a GJHákov som sa cítila trocha zvláštne, no bol to závan domova, takže to bolo super :P A zajtra idem doooom :D Síce neviem, či na celý týždeň, ale nevadí :P Budúci štvrtok totiž máme test zo švédštiny, takže tu budem musieť byť :D Aaaa dnes sme na švédštine spievali pesničkuuuu :D Ak sa mi podarí ju nájsť niekde na nete, tak ju sem dám :) To je taká sranda tá švédština :) Úplne ma dnes bavila :) Normálne, že číslovky mi aj idú :D A s tým mám vždy najväčší problém :P A pred švédštinou som stretla Mišaaaaaa :) To taký ujo zo Sliača, ktorého som tu spoznala :) Dosť vyťažený je, ale našiel si chvíľku a pokecali sme :) Dal mi e-mail, čiže mu napíšem a bude sranda :P A na švédštine som sa bavila s Katkou, strašne milá holka to je :) A tá mi dala svoj nick na ICQ a priezvisko, aby som si ju našla, lebo že ona si svoje číslo nepamätá :) Tak aj to ma tak potešilo :)
A ako sme s Katkou(to už iná:D tu je toľko Katiek :D) sedeli v knižnici a "obedovali" (ja Siestu a Katka jogurt :D) tak sme si úplne dobre pokecali :) Strašne sa mi to páčilo :P Bavili sme sa o hippies a o Gunsoch a tak celkovo, maturita a tak :) Tak uvoľnene to posobilo, akoby sme sa poznali aspoň rok a nie len tri týždne :) A som jej púšťala jednu nemeckú pesničku - tú čo mám od teba, Eliška, našich trpaslíkov :D ein Zweeeerg :D - a strááášne sa jej páčila tak som jej ju teraz na ICQ posielala :) A ako sme sa bavili o tých Gunsoch, tak jej chalan je dosť metlák a tak sa ho pýtala, či GnR pozná... On že pozná, ale moc nepočúva... A počul to ešte ich spolubývajúci a ten hneď začal, že tú kapelu miluje!!!!! Ďalší závislák :D AAAA ja sa tešííííím :D Katka vravela, že nás musí zoznámiť :D

A včera som tu našla prvý ETHNO obchod!!!! Taký obrovský a s tak krááásnymi vecami, že som myslela, že neprežijem :) No raz keď budem mať peniašky na míňanie, viem kam hneď skočím :) No a keď sme pri obchodoch... Dnes som našla obchod, kde predávajú plackyyy :D Teda odznačiky :) Aj keď celkom také vtipné... Čo som si všimla tak tam bol jeden taký, že dva kondómy, čo sa mali celkom že k sebe :D No ako smiala som sa na tom :)
A prednáška z Laureátov Nobelovej ceny trvala len chvíľku, lebo profesor sa ponáhľal do Prahy, takže som nezaspalaaa :D No a po Vybraných kapitolách zo svetovej literatúry som pred učebňou stretla svojho rockeraaaaaa :) Teda svojho :D Proste krásny(vlastne šikovnej ako v Brne hovoria :D) klučina :D Takže som šla okolo a slintala :D Chudák už musí mať traumu :D Minulý týždeň som šla k učebni, že tam počkám na hodinu a stál pred ňou... Nezniesla by som stáť tam pri ňom a tváriť sa, že nič, tak som vyšla o poschodie vyššie a hneď mi zavolala kámoška, že či s ňou niekam nejdem... Tak som pekne prešla ani nie o minútu zasa okolo... Civejúc aké má krásne blond háro a úžasné oči :D A dnes ako som sa po Švédštine ponáhľala za Majom, vybehla som zo školy a utekám utekám... No skoro som do neho narazila! :D Ako chudák si o mne musí myslieť :D Neustále čumím, zízam, chodím okolo, skoro narazím :D Ale nevadí :P Aspoň je sranda :D

Jo a ešte som chcela o chalanoch predsa len dačo :D Včera na Jazykových cvičeniach som spoznala jedného(už neviem ako sa volá :D) a také krásne oči mal :) Ja som proste fanatik :D Ale keď pri zreničke ich mal hnedé a pak smerom vonka do modra cez zelenú... Takže zakaždým keď sa na mňa otočil - čo bolo celkom často lebo minule chýbal :D - som mu čumela do očí a moc nevnímala, čo hovorí... Strašné je to so mnou :D Som o ňom vravela Lubke a ona vravela, že s ním má Filozofiu a minule vpálil do triedy už neskoro a pýtal sa, či už je tu ten "zmrd" a keďže majú mladého profesora, ktorý vyzerá ako študent, tak to bolo dosť blbé, lebo už bol v triede :D Tak profák len dačo zamrmlal a ten chalan mu odpovedal "jo, díky brácho :D" a šiel si sadnúť... Profesor pokračoval vo výklade, jemu to došlo a úplne červený sa zrútil na lavicu ako sa smial :D A dnes na Švédštine som spoznala takého asi metalovejšie založeného Slováka!!! Ako prvý Slovák z mojho oboru :D A celkom vtipní sú tí dvaja :D
Proste úplne dobrý deň :D Ani učiť sa na zajtra nemusím :) Takže som vypla, napísala toto tu a idem sa pobaliť, umyť a ľahnúť si k článku o Gunsoch :) Zasa sa s tým trocha pohrám :P No a ja neviem, čo ešte chcem povedať :D Asi nič takže pádím ja, nech už som pri GnR a můžu snívať :D
A zajtra ma bude Maličký čakať na staniciiiii a idem do kina po dlhom čase na Hviezdny praaach a som happyyyyyyyyyyyyy :D

Prvé krôčiky - Slash

25. října 2007 v 15:00 - Guns N`Roses -
Slash alias Saul Hudson sa narodil 23.7.1965, takže je najmladším členom kapely ;) Tento gitarový mág sa narodil v Anglicku. Obaja rodičia pracovali v showbyznise a tak asi nikoho neprekvapí, že nakoniec sa aj oni presťahovali do L.A. k Saulovej babke. Aj keď bydlisko zmenil len on, jeho brat a mama, lebo jeho rodičia sa rozviedli. Za úžasnú genetickú výbavu tohto chlapa vďačíme bielemu otcovi a matke, pochádzajúcej z Nigérie.
Keď prišiel do L.A. opísal to ako začiatok svojho pádu...
"Pít jsem si zvyk, když mi bylo asi dvanáct.Pomáhá mi to,dostávám se tak ze svý ulity. Nemusím s lidma jednat, když jsem střízlivej. Když se nemám čeho napít, uzavřu se do sebe. A líbí se mi to! Líbí se mi bejt nalitej, je to zábava. Když se napiju, jsem obvykle v pohodě, ale uznávám, že občas můžu bejt trochu nepříjemnej."
Jeho stará mama mu darovala prvú gitaru, bola síce len dvojstrunová, no keďže ho škola moc nebavila, venoval sa čoraz častejšie jej(čo vidieť aj na koncertoch, kde mu je jeho gitara dačím ako tou najlepšou milenkou :P). Sám sa o tom vyjadril takto:
"Došlo mi to, keď som mal štrnásť. Chcel som sa dostať pod sukňu jednej staršej babe a nakoniec sme sa ocitli u nej doma. Fajčili sme dáku marišku a počúvali Aerosmith. Praštilo ma to ako zasraná tona tehál. Sedel som tam, počúval to znova a znova a úplne kašľal na to dievča. Spomínam si ako som bicykloval k starej mame domov a vedel som, že môj život sa zmenil. Teraz som sa s niečím stotožňoval."
Jeho idolmi boli Alice Cooper, Jimi Hendrix, Eric Clapton, Queen, Rolling Stones, Van Halen, Led Zeppelin, AC/DC....
"Nevěděl jsem jak začít. Zkoušel jsem hrát podle not stupnice, ale k ničemu to nevedlo, protože to ani trochu neznělo jako "Cat Scratch Fever" chápeš? Ale moje babička hrávala na piano a koupila mi první kytaru .Byla hrozně trpělivá a podporovala mě, hlavně proto že pocházela z bohatý černošský rodiny, kde tehdy nepřáli soulu a ona to ani nesměla poslouchat. Takže kdybych rozjel "Black Dog" byla by zhnusená a hrozně by to začala nenávidět. A samozřejmě já, protože jsem byl pořádnej pankáč, jí to přehrával pořád."
No povedali by ste na toho týpka s tým afrom, že to bude poriadny punkáč? :D
Okrem toho, že by si niekto dal takú prezývku ako on? Len si to skúste dať do slovníka, ak neviete, čo to znamená... No poďme, nebuďte leniví... Už ste si to prečítali?
(Slash= chcaní, řezání, sekání, mrskání...)
A čo k tomu povedal sám maestro?
"To nebylo kvůli problémům na záchodě, nešlo o problémy s močovm měchýřem."
Čiže chlapec sa asi neštítil použiť násilie... Čo aj neskôr dokázal, ale ten citát sem hodím až inokedy :P Tiež som našla dáke články o tom, že túto prezývku dostal pri výlete na svojej BMX - ktorá mu bola dačím podobným ako prvá gitara.
Zo školy ho vyhodili v jedenástej triede kvôli jeho študijným výsledkom, ale veľmi mu to asi nevadilo, veď mal gitaru :) Ževraj bol jediným dlhovlasým chalanom na škole a ostatní ho preto neobľubovali, no tomu sa mi nechce moc veriť :P
Na rockovú scénu sa dostal vďaka Sunset Strip-u. No potom založil vlastnú kapelu(Road Crew), so svojím kamošom z detstva - Stevom Adlerom :)

Prvé krôčiky - Duff

24. října 2007 v 17:00 - Guns N`Roses -
Bassákovi Duffovi Mckaganovi bola kariéra v hudobnom priemysle priam predurčená. Ale pekne poporiadku. Narodil sa v Seattli 5.2.1964.Bol najmladším z ôsmych detí a každý člen rodiny hral na nejaký hudobný nástroj. Duff hráva na bassgitare a bubnoch, ale má tiež dobré predpoklady k hraniu na iných nástrojoch - ide mu napríklad aj piano a normál gitara. V šestnástich sa stal členom pop-punkového zoskupenia Fastbacks, kde to skúšal na bubnoch. S nimi nahral jedno zo svojich prvých Cd-čiek, takže už mal dáke skúsenosti pri nahrávaní s GNR.

Michael Andrew Mckagan opísal svoje rodné mesto ako "hlučné rock 'n' rollové mesto s kúskom undergroundu." V devätnástich odišiel do Californie a začali sa točiť "kolečka osudu."