Spoveď mladého dievčaťa

4. května 2007 v 22:21 | :) |  - Úvahy & Myšlienky -
Ďakujem

Ako začať? V hlave mi víri toľko myšlienok, toľko spomienok, toľko predstáv...je toho veľa, čo chcem povedať, no keď vezmem do ruky pero ide to zo mňa veľmi ťažko.
Viem, že si toto nikdy neprečítaš... Tiež viem, že žiadna z mojich predstáv sa nestane realitou. Ale z nejakého dôvodu si myslím, že ak to zo seba dostanem, ak to napíšem, ak sa s tým "zdôverím" , bude mi lepšie.
Pamätám si všetky tie rozhovory, prerieknutia, pohľady, úsmevy...Bolo toho veľa. JE toho veľa. Spoznala som tvoju dušu. Spoznala som Ťa tak, ako nepoznám nikoho iného. Zistila som, že nie každý chalan je pako. Zistila som, aké krásne máš srdiečko a chcela som ho skúmať čoraz viac. Chcela som v ňom mať svoje miesto, miesto len pre mňa, to bájne miesto, odkiaľ už niet cesty späť. Chcela som dobyť tvoje srdce, ale ty si dobyl to moje. A dostal si sa hlbšie než som čakala. Zrazu keď som nebola s tebou, prestala som žiť, dýchať, usmievať sa. Ako útecha mi slúžili moje predstavy. Predstava, že si so mnou, že sa pozerám do tvojich modrozelených očí ako do najkrajšej lagúny pokoja...
Stala som sa na Tebe závislá. Závislá na tom dieťati, na tom naivnom blázinkovi, na tom skvelom človeku v tebe.
Vždy keď si odišiel a spôsobil mi povrchové škrabance na duši, ja som sa musela spamätať. A keď už bola moja duša celistvá, ty si sa zrazu vrátil. Vrátil si sa a prekvapil ma dákym darčekom. Nešlo o drahý dar, zlato, striebro, brokáty či zamat....Išlo o sprostosť. Dačo až primitívne jednoduché, no krásne vo svojej prostote. Dačo, čím si si ma znova získal.
Vážila som si to o to viac, lebo som vedela, že si to vyberal pre mňa, chcel si ma potešiť a dal si mi to, pretože ma máš rád.
Milovala som to. Vždy mi to rozjasnilo moje pochmúrne dni. Nevedomky si dobýjal moje srdce a ja som sa tomu nechcela brániť. Nemohla som... Bolo už príliš neskoro... Ale neľutujem to.
Dal si mi toho veľa. Vďaka Tebe som si uvedomila, že ľudia nie sú zlí, že ak im otvorím srdce, neublížia mi, že keď prejavím svoje city nevysmejú ma. Dal si mi tie najdôležitejšie lekcie života a som rada že ich mám od niekoho ako ty. Možno som v tvojom srdiečku nedostala miesto, ktoré som chcela, ale mám v ňom iné...
Iné, no rovnako dôležité :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anonym (A) Anonym (A) | 28. června 2007 v 16:31 | Reagovat

tetaaa to psat vyyy? a ak jo thaq o koooom? (A) asiq ee o mne :D

2 :) :) | 4. července 2007 v 15:07 | Reagovat

eh mám odpisovať ako mi bolo povedané tak odpíšem, no momentálne len no comment :D

3 Anonym (A) Anonym (A) | 7. července 2007 v 13:56 | Reagovat

nebola zlaaaaaaaaaaaaa vy!!!! tseeee :(

4 :) :) | 7. července 2007 v 16:38 | Reagovat

to víš ja od prírody :P

5 Anonym (A) Anonym (A) | 7. července 2007 v 19:57 | Reagovat

fim nanestastie :S

6 :) :) | 8. července 2007 v 14:58 | Reagovat

kua zbijem toho s tým úsmevom keď teďka neviem kto to psal :S bo o tom viete obaja...

7 Anonym (A) Anonym (A) | 8. července 2007 v 22:02 | Reagovat

ja byt jediny a originalny anonym a ten trtko byt len plagiator! a ako hanbi sa zhe nas nefish rozoznat!

8 :) :) | 9. července 2007 v 16:46 | Reagovat

vy sa tak podobáte (A)

9 Anonym (A) Anonym (A) | 10. července 2007 v 19:59 | Reagovat

aaaaaako teta dovi dopo ja sa takto urazat neneham!!! tse!

10 :) :) | 13. července 2007 v 0:01 | Reagovat

prežiješ :)

11 Anonym (A) Anonym (A) | 13. července 2007 v 14:54 | Reagovat

nepuezijeeeem :( takuto urazku ee! :(

12 :) :) | 23. července 2007 v 16:48 | Reagovat

tak potom sa príď aspoň rozlúčiť (A)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.