Po roku a pol.. :-)

11. září 2011 v 2:45 | :) |  ...kleines Tagebuch...
Áno, som to ja :) Opäť raz.. Na chvíľu, možno.. Občas..Ale nič si nesľubujme :-) Po roku a pol som si na toto miesto opäť spomenula. Nejdem tvrdiť, že sa vraciam, alebo že mám čo povedať, ale tento článok sem patrí :-)
Ako som si tak sedela v poslednom dennom autobuse, uvedomila som si koľko sa toho v mojom živote pomenilo za ten rok a pol. Koľko vecí je iných, lepších, nových.. Koľko vecí mi chýba, koľko vecí ma čaká.. Keď sa pozrem na ten posledný príspevok o Írsku, zdá sa mi akoby to bolo neuveriteľne dávno.. To bola moja prvá návšteva mojej milovanej krajiny :-)
Írsko som v tom roku navštívila ešte 2x, dokopy som tam strávila 3 mesiace a 2 týždne a mám na to obdobie naozaj krásne spomienky. Videla som Ulster American Folk Park, kde som zistila ako žili Íri počas hladomoru a hromadného sťahovania sa do Ameriky; Giants Causeway, ktoré v starých legendách vzniklo vďaka Fionnovi Mac Cumhaillovi ako schody do Škótska; Lough Neagh, jazero, ktoré vzniklo po tom, čo Fionn hodil za hrsť írskej zeme na susedného obra v Škótsku(nedohodil a z tejto zeme sa podľa legendy stal Isle of Man); írske hlavné mesto Dublin alias Bailé Athá Cliath s mnohými krásnymi uličkami popri rieke Liffey a Trinity College; Newtownards, kde som sa párkrát stratila; Newcastle s prekrásnou kamienkovou plážou; Portrush s plážou pieskovou a stĺporadím obrasteným kvetinkami; Dungiven s prekrásnym kostolíkom z 9teho storočia a milými ľuďmi; Glenariff Forest Park s vodopádmi a nádherným výhľadom na more; Antrim, kde som spoznala niekoľko milých Slovákov a samozrejme Belfast so svojimi malými tehlovými domčekmi, ktorý mi prirástol k srdcu.. Tam som zistila ako chutí byť samostatná, mať vlastnú domácnosť, bývanie s niekým, kto pre vás veľa znamená a nakoľko odlišná je mentalita v danej oblasti.. Mnoho vecí si už nepamätám, ale írske podpichovanie, podporovanie svojich detí a dávanie im priestoru pre vlastný rozvoj si asi budem pamätať ešte dlho. No ako básnik povedal, všetko raz končí :-)

Give me something, that I'll believe in
Give me something and I will wait
But if you give me nothing
I can't help feeling I'm in stalemate with you
I need more I need more
What are you waiting for?
It's so frustrating..

Frustrácia, odlúčenie a odlišné životné situácie spôsobili, že sme toto medzinárodné dobrodružstvo skončili. Hodne ma to vzalo, vzalo mi to aj môj únik, moju domácnosť, moju sebadôveru.. Ale asi to tak malo byť :-) Keď predsa spadnete, vždy sa musíte postaviť a posunúť sa niekam ďalej.. Bola to cenná lekcia a som rada, že som ju zvládla, že som mala šancu spoznať Írsko aj z vlastnej skúsenosti; zistiť, čo všetko som schopná zvládnuť a postaviť sa sama za seba. Dokončiť si školu, postaviť sa rodičom a presadiť si, že si dám rok pauzu, aby som opäť našla stratenú cestu. Počas svojho hľadania som skoro stratila veľmi cennú kamarátku zo strednej. Ako inak kvôli chlapom. Našťastie sme tieto naše nezhody a odlišné situácie, v ktorých sme sa nachádzali dokázali prekonať a zasa ju mám pri sebe ako kedysi :-) Aspoň som si overila, že rozvrátiť dobré kamarátstvo kvôli mužom nestojí za to :-P Tí prídu a odídu, ale dobrá priateľka sa hľadá ťažko :-)
Ale keď už sme pri tom opačnom pohlaví, nedá mi nespomenúť niekoho, kto mi spríjemňuje tieto posledné letné dni :-) Pred štátnicami som dostala ponuku spraviť si výlet do Caorle, kde som spoznala ďalšieho úžasného človeka, s ktorým mi je naozaj veľmi veľmi dobre a až postupne si uvedomujem akého ohľaduplného priateľa som v ňom našla :-) Hoci to je celé pre mňa úplne nové, dáva mi dostatok priestoru na to, aby nám obom bolo dobre. Má skvelý zmysel pre humor, je milý, vtipný, galantný a s prekrásnými očkami :-) Nikdy mi nezabudne zaželať dobrú noc a sladké sny, otvára mi dvere na aute, nebojí sa ma pobozkať či objať na verejnosti, počúva ma(keď som mu povedala, že milujem pohľad na vodu, hneď ma vzal na výlet k jazeru :-)) a keď mi prehrabne rukou vlasy.. :-) Niekedy mám z neho až zimomriavky :-)
A hoci to nie je nijako špeciálne vážne, veľmi si cením, že ho mám :-) :-*
A to všetko vďaka kamarátovi, s ktorým si občas lezieme na nervy, ale aj tak vždy viem, že by mi v najhoršom kryl chrbát. Tak ako ďalší kamarát, ktorého bohužiaľ nevidím tak často ako by som chcela a ktorý má priateľku z tej istej mestskej časti ako je môj priateľ. Ľudí tak skvelých ako sú oni je naozaj málo a ja som veľmi rada, že sú súčasťou môjho života :-*
No nemôžem zabúdať ani na kamarátky z vysokej, o ktorých som si myslela, že sa po štátniciach prestaneme stretávať. Očividne aj im záleží na tom, aby sme ostali v kontakte :-) Ako aj kamoškám zo základky..
A tak som si cestou domov z vinobrania uvedomila, aké mám vlastne veľké šťastie :-) Mám okolo seba veľmi veľa dobrých ľudí, s ktorými nemusím zdielať rovnaké názory vo všetkom a s ktorými sa nemusím vidieť každý týždeň, ale viem, že sú tu pre mňa a majú má aspoň trošičku radi. Mám pri sebe svoje Trdielko, s ktorým sa chystáme na dovolenku do Ríma(spolu s kamarátom, ktorý nás zoznámil a ďalším jeho kamarátom) a ktorému by som veľmi rada povedala:


Teším sa, až sa budem rozplývať nad nádherou tej fontány v tvojom náručí :-) Ďakujem ti za to, že ma motivuješ a posúvaš ma dopredu :-) Mám ťa veľmi veľmi rada :-) :-*
No a síce som za ten rok stratila veľa, veľa som aj našla. Moje problémy s rodičmi po strate "mojej" domácnosti v Írsku ma stále vytáčajú, no aj tak musím uznať, že sú to malichernosti. Týmito problémami prechádza každý človek a netreba ich zveličovať. Moji rodičia ma milujú a svojím spôsobom podporujú. Často ma zrážajú na kolená a ja by som najradšej vypadla niekam preč, mala veci po svojom, ale aspoň ma to donútilo zaviesť zmeny aj v našej spoločnej domácnosti a postaviť sa sama za seba. Nie vždy bez pomoci a s úspechmi, ale nejaké pokroky tam badať :-) Aj za pomoci skvelých kamarátov a ľudí, ktorým na mne záleží :-)
Život nie je ideálny, do cesty Vám určite príde mnoho prekážok, ale tie sú tu na to, aby sa prekonali :-) Netreba sa vzdávať a hádzať flintu do žita a je jedno, či hovoríme o priateľstve, o ktorom ste si mysleli, že už je stratené, alebo o problémoch postaviť sa na vlastné nohy, či zmieriť sa so zmenami, ktoré život prináša.. Nie všetko sa mi samozrejme už podarilo :-) Ale po tomto roku, kedy som si myslela, že už ďalej nevládzem, je milé môcť povedať - Prežila som! :-) A tešiť sa z toho, že aj po búrke opäť vyšlo slniečko a momentálne žiari tak jasne, až sa bojím, že ma spáli :-)
 

Další články


Kam dál

Reklama